Otec mi kedysi rozprával zaujímavý príbeh. V jednom malom cirkevnom spoločenstve sľúbil v sobotu poobede prednášku o biblických dejinách. Pretože pekne maľoval, pripravil si doma na túto príležitosť „chronologickú mapu“. Necelú hodinu pred začiatkom prednášky zistil, že mapu zabudol u priateľov, u ktorých nocoval.

Bolo to asi desať kilometrov a tak si požičal bicykel a šiel pre ňu. Vo chvíli, keď už bol takmer na mieste, počul ranu a predné koleso bolo zrazu prázdne. Zabehol pre mapu a keď sa vrátil, došlo mu, že má problém.

Čo teraz? Po chvíli bezradnosti vyslovil krátku modlitbu: „Bože, vieš, že potrebujem stihnúť sľúbenú prednášku. Keď si dokázal stvoriť tento svet, nemal by pre teba byť problém zalepiť prasknutú dušu.“ Vzal pumpu a začal pumpovať. Potom vysadol na bicykel a šiel späť…

Priznávam, že keď mi otec rozprával tento príbeh, moc som tomu neveril. Veriť v stvorenie sveta pre mňa nebol problém. Ale veriť, že Boh opravil prasknutú dušu, to bolo na mňa trochu priveľa.

Na tento otcov príbeh som si spomenul o tridsať rokov neskôr, keď mi na ceste prestali fungovať stierače. Končil november a vonku husto snežilo, fúkal severák a cestári nikde. Po chvíli rozmýšľania som povedal: „Bože, keď si dokázal opraviť defekt na bicykli, prečo by si nedokázal opraviť stierače? Veď vieš, že bez nich v tomto počasí nikam nedôjdem.“ Sotva som dohovoril, stierače začali fungovať. Šiel som ďalej a radoval sa z toho, že zase vidím cestu.

Po chvíli prišla pochybnosť. „Mohla to byť len náhoda. Možno zlý kontakt, ktorý sa opravil sám, keď som prešiel cez nejaký hrboľ.“ V tom sa stierače zastavili. Keď som si to uvedomil, hneď som povedal: „Bože, odpusť mi moju pochybnosť. Bol si to ty, nebola to náhoda.“ Stierače znovu začali poslušne plniť svoju funkciu a ja som neskoro v noci šťastne a bez nehody dorazil domov. V pondelok som pre istotu zašiel do servisu, aby sa mi pozreli na stierače. Mechanik však nijakú poruchu nenašiel.

Ak mi neveríte, vôbec vám to nezazlievam. Podobne som aj ja neveril svojmu otcovi. Dnes mu už verím. A som rád, že mi v detstve porozprával svoj príbeh. Vďaka tomu príbehu som mal odvahu prosiť Boha, aby sa na chvíľu stal automechanikom.

Zdieľať tento príbeh: