Pomaly sa schyľovalo k vojne, ktorá sa do dejín vpísala ako Druhá svetová vojna. Väčšina armád na európskom kontinente pripravovala rôzne alternatívy bojov. Školili svojich generálov i dôstojníkov, ktorí získané poznatky odovzdávali vojakom. Zbrojovky chrlili nové, dokonalejšie zbrane a vojenské sklady sa plnili technikou, strelivom, zásobami pohonných hmôt i trvanlivých potravín pre vojakov.

V Červenej armáde, ktorá mala chrániť hranice Sovietskeho zväzu, bola situácia iná. Josif Vissarionovič Džugašvili, známy aj pod menom Stalin, už desať rokov upevňoval svoju absolútnu moc nad krajinou, ktorá mala byť výstavnou skrinkou komunizmu. V tom čase nechal zavraždiť niekoľko miliónov obyvateľov svojej krajiny. Bol priamo posadnutý obavou že ho niekto zabije. Takmer v každom človeku videl možného atentátnika.

Tieto chorobné obavy sovietskeho diktátora využila Hitlerova rozviedka. Nemeckým agentom v Rusku sa podarilo presvedčiť Stalina o tom, že generáli a dôstojníci Červenej armády pripravujú štátny prevrat. Šialený diktátor nechal v krátkej dobe popraviť takmer osemdesiat tisíc skúsených veliteľov, ktorých nahradili noví velitelia. Tí boli síce politicky spoľahliví, ale nemali dostatok skúseností.

Na jar roku 1941 zistili sovietski špióni, že Hitler chce v júni prepadnúť Sovietsky zväz. Podobné informácie mal Stalin aj od západných veľmocí. Diktátor však viac dôveroval Hitlerovi. Uzavreli predsa spolu mierovú dohodu.

22. júna 1941 vpadli nemecké vojská na územie Sovietskeho zväzu. Vďaka neskúseným veliteľom obrana nestačila ani ustupovať. Vojaci wermachtu v priebehu niekoľkých dní obsadili značnú časť sovietskeho územia. Ich ďalší postup zastavila až krutá zima, na ktorú neboli pripravení.

Podľa odhadov má Josif Vissarionovič Džugašvili na svedomí možno až 27 miliónov ľudí, čo je viac, než zomrelo pri obrane vlasti pred Hitlerom. Stalinov problém bol v tom, že viac dôveroval správam od nepriateľov než vlastným ľuďom.

Komu veríš? Boh vieru nikomu nevnucuje. Ponúka a čaká, ako zareagujeme. Môžeme ju prijať alebo odmietnuť.

Zdieľať tento príbeh: