Po rozlúčke so Stanleyom sa už šesťdesiatročný Livingstone vracia do tmy Čierneho kontinentu. V čase, ktorý mu ešte zostáva, chce urobiť maximum proti obchodu s otrokmi, ktorého hrôzy ním hlboko otriasli.

Choroba a slabosť však víťazia nad jeho bádateľskou túžbou a životnou energiou. Jedného dňa prídu do jeho chaty dvaja sluhovia. Sú asi štyri hodiny ráno. Obaja černosi sa opatrne blížia k posteli. Sviečka ešte horí. Livingstone kľačí vedľa postele ako pri modlitbe a hlavu si drží v rukách, schovanú vo vankúši. Telo má však chladné. Verné srdce prestalo tĺcť v modlitbe za ubiedenú Afriku. Zomrel vo vrúcnom spojení s Bohom, ktorého nasledoval po celý život.

Mŕtve telo černosi nabalzamovali. Livingstonovo srdce, ktoré bilo pre Afriku, pochovali pod veľkým stromom. Telo niesli – bez akéhokoľvek príkazu – 1800 km neschodnou tropickou krajinou. Cesta im trvala deväť mesiacov. V Begameiu ho vzal na palubu jeden krížnik a priviezol do Anglicka.

Zdieľať tento príbeh: