V posledných rokoch života hudobného skladateľa Josepha Haydna oslavovali ako legendu. Zaslúžili sa o to najmä oratóriá Stvorenie a Ročné obdobie, ktorými chcel osláviť Boha a prírodu. Sú vyvrcholením jeho diela.

Počas francúzskej kanonády v marci 1809 zahral 77-ročný Joseph Haydn v ohlušujúcom rachote Napoleonových diel niekoľkokrát svoju skladbu „Boh uchovaj…“ Keď susedia a služobníctvo hľadali útočisko u tohto slabučkého, už na smrť odovzdaného starca, s dôverou ich utešoval: „Deti, nebojte sa, kde je Haydn, tam vás nemôže stretnúť nešťastie!“

Muž, ktorý na začiatku každej partitúry napísal zbožné „S Bohom“, dokázal i v čase, keď okolo zúrila vojna, s úplným pokojom očakávať smrť. V posledný marcový deň roku 1809 umrel Haydn v náručí svojho verného sluhu. Vojaci nepriateľských armád mu bok po boku robili čestný sprievod až k hrobu. Na jeho náhrobnom kameni čítame: „Neumriem, budem žiť a rozprávať o skutkoch Pánových“. (Žalm 118,17)

Zdieľať tento príbeh: