Kríž má viac významov. Závisí to od toho, z akého uhla sa naň dívame. Pre vojakov bola smrť na kríži súčasťou bežného pracovného dňa. Veď šlo o niekoľkých ďalších zločincov zo židovskej spodiny. No a čo? Čas čakania na smrť Ježiša a dvoch zločincov si krátili hádzaním kociek. Nemali najmenšie tušenie, čo sa práve odohráva. Keby im niekto povedal, že práve ukrižovali vteleného Boha, ktorý sa aktívne podieľal na stvorení neba a zeme, asi by sa mu vysmiali. Ježiša považovali len za ďalšieho problematického Žida.

A potom tu bol nápis: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ Židom sa to skutočne nepáčilo. Znepokojilo ich to. Hlavne preto, že nápis bol napísaný hebrejsky, latinsky a grécky. Mnohí si ho mohli prečítať. Zároveň bol akýmsi „billboardom“, ktorého posolstvom bolo, že každý, kto by sa chcel vydávať za kráľa Židov, skončí podobne. Tento fakt ťal Židom do živého a ich národnú hrdosť zrazil k zemi. Najzaujímavejším faktom tohto nápisu bolo, že bol pravdivý. Ježiš bol skutočne Mesiáš a kráľ Židov.

Pilát trafil do čierneho bez toho, že by si to uvedomoval. Židovskí vodcovia mali svojho Mesiáša, ale ho nespoznali. Vojaci sa stali nevedomky svedkami najväčšej udalosti ľudských dejín. Nie div, že Ježiš zvolal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Luk 23,34) Záber Božej milosti je veľmi široký.

Zdieľať tento príbeh: