Chodník končil na brehu rýchlo tečúcej rieky. Voda bola ľadovo studená a Sundar nemal nijakú možnosť, ako cez ňu prejsť. Sadol si na skalu vedľa rieky a od zúfalstva sa rozplakal. Zdalo sa mu, že ho nikto nechce počúvať, nikto mu nechce pomôcť a nikoho nebude zaujímať, keby zomrel a jeho telo by odniesol prúd rieky.

O pár minút si pretrel oči a pozrel cez rieku. Na druhom brehu uvidel muža, ktorý sa zohrieval pri ohni. To spôsobilo, že sa cítil ešte horšie. Teplo bolo na dosah, a predsa sa k nemu nemohol dostať.

Človek vstal a kráčal k rieke. Sundar sledoval ako prikovaný. Potom, bez toho, aby spomalil krok, vošiel do prúdu. Najprv po kolená, potom po pás a napokon po ramená. O minútu stál pred Sundarom.

„Sadni mi na plecia a neboj sa,“ povedal a chytil Sundara za ruku. Sundara prenikol obrovský pocit pokoja. Urobil, čo mu muž povedal. Bol veľmi silný. Keď mu Sundar sedel na ramenách, bez váhania znovu vkročil do ľadovej vody. Preniesol Sundara na druhú stranu a opatrne ho zložil na zem. Sundar na okamih zavrel oči a vďačne sa pomodlil. Keď oči otvoril, muž bol preč.

Zdieľať tento príbeh: