Rok po našej svadbe sa nám narodil syn. Aj keď sme chceli ďalšie dieťa, nemohla som otehotnieť. Ako čas plynul, uvedomila som si, že niektorí moji priatelia si o mne začínajú myslieť nepríjemné veci. Tí, ktorí verili na povery, si mysleli, že je to trest za to, že som niečo robila zle.

Keď zomrela sestra môjho manžela, adoptovali sme si jej trojročnú dcéru. Teraz sme mali doma dve deti. Poverčiví priatelia sa potešili. Povedali mi, že prítomnosť dievčatka v našej domácnosti prebudí moje hormóny a budem mať ďalšie dieťa. Nič sa však nestalo.

Spolu s manželom sme sa intenzívne modlili. Modlili sme sa dlhých trinásť rokov. Potom som si jedného dňa všimla, že niečo je inak ako dosiaľ. Otehotnela som! Spolu s manželom sme si hneď kľakli a ďakovali Bohu.

Naše druhé dieťa sme nazvali Cheelela, čo v miestnom jazyku znamená „vzácny“. Áno, náš syn stál za to čakanie. Krátko na to som porodila aj tretieho syna, Chakondela, ktorého meno znamená „nech sa tak stane“.

Moji dvaja mladší synovia majú teraz 17 a 14 rokov a milujú Ježiša. Boh nadmieru požehnal moju rodinu. Ale museli sme trpezlivo čakať. Keď vo viere prosíte niečo dobré od Boha, dá vám oveľa viac, než ste snívali.

Zdieľať tento príbeh: