So svojím mladším bratom som šiel cez prázdniny na výlet k jazeru. Stan sme si postavili na skale, ktorá sa týči nad jazerom. Neďaleko od nás si postavil stan mladý manželský pár. Boli to Nemci a boli na svadobnej ceste. Pochádzali z ateistických rodín a trošku sa divili, keď v našej výbave uvideli Bibliu.

Pokúšali sme sa s nimi dohovoriť, ale márne. Naša nemčina bola veľmi slabá. Boli sme sklamaní, pretože sme sa tešili, že sa s nimi porozprávame. Keď sme šli večer spať, brat povedal: „V Biblii je napísané, že Duch Svätý dáva duchovné dary. Jedným z nich je aj schopnosť hovoriť cudzím jazykom. Poď sa so mnou modliť, aby nám Boh dal tento dar. Rád by som tým Nemcom hovoril o Ježišovi.“ Jeho nápad som zavrhol. Neveril som tomu. Myslel som si, že pre Boha nie sme takí dôležití, aby nás obdaroval takou schopnosťou.

„Modli sa sám. Ja tomu akosi nedokážem veriť.“ Zaliezol som do spacáku a zaspal. Brat sa ešte chvíľu modlil. Prosil Boha, aby splnil, čo sľúbil. Potom aj on zaspal.

Keď som sa ráno zobudil, mladí Nemci s mojím bratom už spolu chystali raňajky. Na svoje prekvapenie som počul, ako sa spolu rozprávajú. Vyliezol som zo stanu, pozdravil ich a šiel sa umyť. Keď som sa vrátil, môj brat im s Bibliou v ruke niečo vysvetľoval. Oni spomenuli, že už dlhší čas hľadali niekoho, kto by ich viac zoznámil s Ježišom, ale vo svojom okolí nikoho takého nestretli. Po svadbe sa vydali na spoločnú dovolenku a ani nevedeli, ako sa dostali až na toto miesto.

To všetko mi povedal brat neskôr, pretože ja som im nerozumel ani slovo.

Zdieľať tento príbeh: