„Dobrý deň, pán Wentworth. Môžem na chvíľu?“ zakričal George Müller pri otvorených dverách. „Idem okolo a tak mi napadlo, že vás navštívim. Som prekvapený, že som vás zastihol doma,“ odvetil George.

Bill Wentworth zamračene prikývol. „Áno, som vďačný za prácu, ale pracovná doba je príšerne dlhá. Normálne pracujem šestnásť hodín denne, niekedy aj dlhšie.“

„Máte čas prečítať si niečo z Biblie a pomodliť sa?“ opýtal sa George.

Bill vyzeral zahanbený. „Ani nie. Ak mám byť úprimný, keď skončím prácu, nie som schopný robiť nič iné, len spať.“

„Rozmýšľali ste o tom, že by ste pracovali menej? Nevyzeráte najzdravšie,“ povedal George.

Bill sa pohŕdavo rozosmial. „Prepáčte, je ľahké povedať z kazateľne, čo by sme mali robiť. Niečo celkom iné je zarábať, aby som uživil rodinu. Keby som nepracoval celý čas, rodinu by vzali do chudobinca. Všetci vieme, aké to tam je!“

George prikývol. Väčšina členov zboru pracovala dlhé hodiny a sotva im ostal čas na duchovné veci. Avšak George sa nenechal odradiť. „Musíte pochopiť, že Boh zasľúbil, že naplní potreby svojich detí. Ježiš povedal, že máme hľadať najprv jeho kráľovstvo a ostatné veci nám budú pridané.“

„Je to dobrá myšlienka, brat kazateľ, ale keby som skrátil svoj pracovný čas, nemyslím, že Boh by mi poslal skutočné veci ako topánky alebo jedlo, že?“ Bill Wentworth bol trochu v rozpakoch. „Viem, že je to v Biblii napísané, ale nikdy som to osobne nezažil. Viete, ako to myslím.“

George znovu prikývol. Dobre vedel, čo má Bill na mysli. Tento argument počul už stokrát. Áno, ľudia verili, že Boh sa o nich dokáže postarať, ale neboli pripravení obetovať trochu zo svojho zaneprázdneného života na modlitbu či službu iným a tak dovoliť Bohu, aby sa postaral o ich potreby.

Máš čas prečítať si niečo z Biblie a pomodliť sa?

Zdieľať tento príbeh: