V roku 1896 došlo v živote Alberta Schweitzera k významnej udalosti. V rozhovore s rodičmi a súrodencami sa vynorila otázka, aké povolanie si vyberie po ukončení štúdia. Ako každý mladý študent aj on mal veľa plánov a nejaké možnosti. Ale rozhovor s rodičmi mu pripomenul, že je čas, aby sa konečne rozhodol. Aké povolanie si vyberie 21-ročný študent? Napokon predsa dospel k určitému rozhodnutiu.

Vo svojom životopise Schweitzer napísal, že raz ráno na návšteve u rodičov si celkom jednoznačne uvedomil: Do tridsiatich rokov bude kazateľom na niektorej fare, pritom sa bude ďalej venovať vede a hudbe. Potom svoj život zasvätí konkrétnej a užitočnej službe pre ľudstvo. Nevedel ešte presne, čo si predstavuje pod pojmom „konkrétna a užitočná služba pre ľudstvo“. Napísal: „Prenechal som to na vývoj udalostí. Čakal som, že mi samy ukážu cestu. S istotou som vedel iba to, že to musí byť bezprostredná a konkrétna služba ľuďom!“

Zdieľať tento príbeh: