V máji 1914 Sundar Singh kázal v oblasti na hraniciach Indie s Nepálom, kde nikdy predtým nebol. Po ceste silno prežíval, že Boh chce, aby prekročil hranicu a šiel a kázal v Nepále. Bolo to nebezpečné dobrodružstvo. V Nepále boli kresťania ešte menej vítaní ako v Tibete. Ešte horšie bolo to, že na legálny vstup do Nepálu bol potrebný nepálsky pas a pre kresťana nebolo možné, aby mu bol vydaný. Aj napriek týmto prekážkam sa Sundar rozhodol, že v každom prípade pôjde. Kúpil toľko Nových zákonov v nepálskom jazyku, koľko uniesol a dal sa na cestu.

Prekročil hranicu do Nepálu na vysokom priechode, kde neboli nijakí vojaci ani pohraničná stráž a začal svoje putovanie do zakázanej krajiny. Cesta bola neuveriteľne ťažká. Bola mu taká zima, že mu ruky a bosé nohy veľmi opuchli. Neustále bol hladný a smädný. Cestou musel prebrodiť aj ľadové, rýchlo tečúce rieky. Napriek tomu vystupoval na jednu horu za druhou. Šiel, lebo láska Kristova bola pre neho silným hnacím motorom.

Zdieľať tento príbeh: