„Ocko, sme chudobní alebo bohatí?“ S touto otázkou sa jedného dňa vrátil zo školy náš osemročný syn. Zaskočil ma. V tom momente som nevedel, čo mu mám povedať. Chvíľu som premýšľal a potom začal: „No, chudobní nie sme, pretože máme čo jesť. Bývame v byte, kde je teplo a sucho a v skrini máme dostatok oblečenia.“

„Takže sme bohatí?“ rozžiarili sa mu oči.

„No, bohatí tiež nie sme. Je spústa vecí, ktoré by si chcel, ale my ti ich nemôžeme kúpiť, pretože na ne nemáme peniaze.“

Odvtedy prešlo veľa rokov. Z času na čas sa k tejto otázke vraciam. Máme sa stále dobre. Nemusíme žobrať, aby sme mali čo jesť. Keď je nám zima, stačí pridať jeden-dva stupne na termostate. Máme čo piť, spíme v čistej posteli…

Dnes by som synovi odpovedal inak. Povedal by som mu: „Sme veľmi bohatí, pretože môžeme pomáhať tým, čo majú menej než my.“

Zdieľať tento príbeh: