„Ten toho vie viac než ja!“ zvolal vraj ohromený majster Ghirlandaio, keď uvidel kresbu, na ktorej sotva dvanásťročný Michelangelo zachytil svojich kamarátov pri práci na lešení. Michelangelo sa narodil v roku 1475. Keď mal šesť rokov, zomrela mu matka. V tom čase sa cítil veľmi osamotený. Nevšímal si ho nikto, okrem starej matky a kamenárskej rodiny Topolinovcov. Možno aj preto sa z neho stal neprístupný samotár. Okrem umenia sa nezaujímal prakticky o nič, neznášal dlhé rozhovory a svojich partnerov opúšťal často uprostred konverzácie. Topolinovci ho už ako malého chlapca naučili svojmu remeslu – práci s pietrou serenou, kameňom zo susedného kameňolomu.

Michelangelo bol synom úradníka. Otec spočiatku nechcel, aby jeho syn šiel do Florencie a učil sa v maliarskom ateliéri majstra Ghirlandaia. Povolanie maliara totiž považoval za podradné remeslo. Chcel, aby sa jeho syn stal obchodníkom. Ale majstrovi Ghirlandaiovi sa napokon podarilo otca presvedčiť, že jeho syn sa môže stať vynikajúcim maliarom a sochárom.

Rok strávil štrnásťročný Michelangelo v dielni majstra Ghirlandaia. Potom dostal ponuku od Lorenza Medicejského učiť sa v jeho sochárskej záhrade. K sochárskej práci sa však dostal až takmer po roku, keď už začal strácať trpezlivosť. Jedného dňa ho majster Bertoldo konečne vzal do paláca, aby mu ukázal novoobjaveného Fauna z čias pohanského Grécka. Michelangelo veľmi túžil začať pracovať s kameňom. V noci po svojej prvej návšteve paláca, keď nemohol zaspať, vybehol z domu do sochárskej záhrady, vzal kus bieleho mramoru a začal z neho tesať masku Fauna, ktorého potom tajne tesal tri noci. Keď Lorenzo videl Michelangelovho Fauna, dal si ho zavolať do paláca a povedal mu, že už dávno si všimol jeho veľké sochárske nadanie. Navrhol mu, aby ako člen rodiny býval v paláci. Dal si zavolať aj jeho otca a sľúbil mu, že sa o Michelangela postará.

Zdieľať tento príbeh: