Mária, Ježišova matka, mohla na slová anjela, ktorý jej oznamoval, že otehotnie nadprirodzeným spôsobom, zareagovať rôzne. Celkom normálnou odpoveďou by bolo: „Myslíš si, že som blázon? Naozaj čakáš, že budem chodiť s veľkým bruchom sem a tam a všetkým, ktorí v našej komunite striktne zachovávajú zákon, vysvetľovať, že som otehotnela z Ducha Svätého?“

Skúsme sa opäť vžiť do situácie biblických postáv. Je až príliš jednoduché čítať tento príbeh ako niečo, čo sa prihodilo ľuďom, ktorí boli úplne iní než my. Takýto pohľad nie je správny, ani biblický. Ak máme pochopiť skutočný význam tohto príbehu, musíme doň vstúpiť. Ako by ste sa cítili, keby sa to stalo vám alebo vašej dcére? Aká by bola vaša reakcia?

Philip Yancey sa pýta: „Keď Mária cítila, ako sa Boží Syn hýbe v jej lone, koľkokrát si stále znova premietala anjelove slová? Jozef, vystavený hanbe medzi dedinčanmi, mohol v priamom prenose sledovať meniace sa tvary svojej snúbenice. Koľkokrát asi zapochyboval o svojom stretnutí s anjelom? Nebol to len sen? Neprisnilo sa mu to?“

Malcolm Muggeridge poznamenáva, že dnes, s klinikami plánovaného rodičovstva, ktoré dokážu opraviť prípadné „chyby“, ktoré by na rodinu uvalili posmech, „je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa bol Ježiš vôbec narodil. Máriino tehotenstvo, v podmienkach chudoby a s neznámym otcom, by bolo jasným dôvodom k potratu. Máriine slová o tom, že počala ako výsledok intervencie Ducha Svätého, by poukazovali na nutnosť liečenia na psychiatrii – čím by sa argumentácia v prospech ukončenia tehotenstva ešte posilnila. Naša generácia, ktorá potrebuje Spasiteľa možno viac, než ktorákoľvek predchádzajúca, by bola napokon príliš humánna na to, aby ho vôbec nechala narodiť sa.“

Také by boli normálne reakcie. Môžeme byť vďační, že Mária s vierou prijala svoj údel. Stala sa tak vzorom pre všetkých, ktorí budú žiť z viery. Vzorom pre tých, ktorí v očiach tohto sveta nie sú normálni, ale v očiach Božích áno.

Zdieľať tento príbeh: