Tresk! Georga Müllera vyľakal hluk prevráteného kvetináča, ktorý sa rozbil na chodníku. Zakopol oň, keď sa snažil ujsť zadným oknom hostinca, v ktorom nocoval. Celý stuhol. Keď si bol istý, že ho nikto nepočuje, pomaly položil na dláždený chodník najprv jednu nohu, potom druhú. Šestnásťročný George sa vzpriamil a rozhliadol sa okolo seba. „Dobre, som v bezpečí,“ utešoval sa. „A teraz rýchlo preč.“

O chvíľu si však uvedomil, že sa unáhlil. Na oboch stranách ulice sa objavili policajti a rozbehli sa za ním. George sa snažil vykľučkovať, ale márne. Než sa nazdal, silné ruky policajta ho schmatli za rameno a nemilosrdne ťahali po dláždenej ulici smerom k väzeniu.

O hodinu už George čakal, kedy zavolajú jeho meno. Sedel na tvrdej nepohodlnej stoličke bez operadla a putá na tenkom zápästí ho tlačili.

Rozmýšľal, aký šokovaný bude otec, keď ho uvidí s putami na rukách. Neraz sa zachoval nečestne, ale teraz ho prvýkrát chytila polícia. Keď mal desať rokov, prichytil ho otec. Bolo to ponižujúce a bolestivé. Jeho otec, Johann Müller, vyberal pre pruskú vládu dane a často nechával doma veľké sumy peňazí. Neraz sa sťažoval, že mu nejaké peniaze chýbajú, ale George spolu s mladším bratom svätosväte tvrdili, že o ničom nevedia.

Také bolo detstvo Georga Müllera (1805-1898), muža, ktorý založil niekoľko sirotincov a z toho, čo dostal, si takmer nič nenechal pre seba.

Zdieľať tento príbeh: