Na tretiu noc po spálení Nového zákona Sundar nemohol zaspať. Rozmýšľal o tom, čo urobil. Nakoniec sa rozhodol, že musí konať. Vstal zo svojej spacej rohožky, obliekol si plášť a potichu šiel do kúpeľne. Mechanicky nabral vodu zo studne a vylial ju na seba. Triasol sa od zimy. Rozhodol sa, že dnes je ten večer, keď bude s istotou vedieť, či nejaký Boh existuje. Znova si obliekol plášť a vošiel do svojej izby. Sundar sedel na spacej rohožke a modlil sa: „Bože, ak existuješ, zjav sa mi dnes večer. Ak nie, ráno sa zabijem. Nemôžem žiť ďalší deň so všetkými týmito nezodpovedanými otázkami.“ Potom sedel a čakal.

Sundarovo rozhodnutie zabiť sa nebolo len prázdnou hrozbou. Každé ráno o piatej hodine prechádzal okolo Rampura vlak do Lahore. Ak dovtedy nedostane odpoveď od Boha, bol rozhodnutý, že si ľahne na koľajnice a počká, kým ho prejde vlak. Usúdil, že bude lepšie byt‘ mŕtvy ako ďalej žiť život, ktorý nemá zmysel.

Prešla hodina, potom dve. Sundar bol stále bdelý a počúval každý zvuk. Keď bolo pol piatej, začal premýšľať o vlaku a o tom, čo bude musieť urobiť. Rozhodol sa, že najjednoduchší a najrýchlejší spôsob, ako ukončiť svoj život, je položiť hlavu priamo na koľajnice, aby ju vlak rozmliaždil. Avšak priamo uprostred tejto morbídnej myšlienky si Sundar všimol v miestnosti žiaru. Najprv si myslel, že je to niečo zvonku, čo preniká cez okno v spálni. Okenice na oknách však boli zatvorené. Žiara bola stále jasnejšia, až kým sa nezmenila na prenikavé biele svetlo. Potom sa uprostred svetla objavila postava človeka. Sundar nevedel, či postava bola naozaj v izbe alebo len v jeho predstave. Vedel len jedno — to, čo videl, bolo pre neho skutočné. S námahou hľadel na postavu vo svetle a práve vtedy zažil najväčší šok svojho života. Očakával, že to bude Krišna alebo možno Budha, ale nebol to ani jeden z nich. Namiesto toho spoznal postavu Ježiša Krista. Ako to bolo možné? Sundar bol presvedčený, že Ježiš Kristus je dávno mŕtvy. A napriek tomu bol tu. Jeho prenikavé oči sa mu vnárali do srdca.

Potom s ním postava hovorila dokonalým hindustánskym jazykom: „Ako dlho ma budeš prenasledovať? Prišiel som ta zachrániť. Modlil si sa, aby si spoznal správnu cestu. Prečo ju neprijmeš? Ja som tá Cesta.“

Pri týchto slovách Sundar padol na kolená a začal sa modliť. Horlivo prosil Ježiša Krista, aby mu odpustil a zmenil ho.

Videnie sa napokon stratilo. Keď Sundar vstal z kolien, v diaľke začul pískať vlak. Všetky myšlienky na to, že si vezme život, boli preč. Namiesto toho cítil, že ho zaplavil neuveriteľný pocit pokoja a radosti.

Zdieľať tento príbeh: