Bičovanie mi veľa nehovorí. Nikdy som bičovaný nebol. Nikdy som nevidel, ako niekoho bičujú. Dnes je to protizákonné.

Bol to veľmi krutý trest. Niektoré biče boli zakončené dlhými koženými remencami, na ktorých boli pripevnené kúsky kovu. Dokázali roztrhať kožu i mäso. Niektoré obete bičovanie neprežili; niektoré sa od bolesti pomiatli. V Ježišovom prípade bolo bičovanie len začiatkom utrpenia.

Mňa nikto nebičoval, ale stalo sa mi, že na mňa jeden muž pľuvol. Mal som vtedy osemnásť. Spomínam si, ako som stál v rade, keď mi na hlave pristál veľký, hnusný pľuvanec. Pozrel som sa hore. Uvidel som, ako sa na mňa z otvorenej terasy o niekoľko poschodí nado mnou vyškiera mladík asi v mojom veku. Nemal som možnosť dostať sa k nemu. Inak by sa určite strhla bitka. Pripadalo mi to odporné. Cítil som sa ponížený.

Táto skúsenosť je nič v porovnaní s tým, čo musel vytrpieť Ježiš. Hrubí a suroví vojaci sa mu posmievali. Dovoľovali si voči nemu, čo im napadlo, len aby ho ponížili.

Ježiš to vydržal. Urobil to kvôli mne. Neuveriteľné! Kvôli mne vytrpel strašné poníženie a utrpenie.

Čo som ochotný urobiť ja pre neho?

Zdieľať tento príbeh: