Nedávno, keď som bol práve na prechádzke a spomínal na detstvo, vybavili sa mi slová, ktoré mi často hovorievala moja babička: „Synak, ži tak, aby si sa každému vždy mohol pozrieť do očí!“ Zvláštne bolo to, že mi tieto slová hovorila vo chvíli, keď som sa práve niekomu do očí pozrieť nemohol. Ako keby mi videla do duše.

Je jedno, koľko máme rokov. Pred nami je ďalší deň. Žime tak, aby sme sa večer mohli v zrkadle spokojne pozrieť do očí aspoň sami sebe.

Zdieľať tento príbeh: