Jedného dňa zaklopal na dvere sirotinca malý chlapček. Vyzeral ako sirota. V ruke pevne zvieral jeden šiling. „To je pre vaše dievčatá (v sirotinci bývali zatiaľ len dievčatá),“ povedal, keď mu George Müller otvoril dvere. „Našiel som prsteň. Keď som ho vrátil jeho majiteľke, dala mi jeden šiling za to, že som bol čestný.“

Jedna žena z Bristolu poslala päť šilingov s poznámkou, že si bola práve kúpiť nové šaty. Nekúpila si však drahé a luxusné, aké bola zvyknutá kupovať, ale si vybrala najjednoduchšie, aké videla. Päť šilingov, ktoré ušetrila, sa rozhodla darovať sirotám.

Keď raz George odchádzal zo sirotinca, zastavilo ho jedno dieťa a povedalo mu: „Pán Müller, tu máte,“ povedalo natešene. „Teta mi poslala peniaze k narodeninám, ale ja vám ich chcem dať na náš nový domov.“ Dievčatko mu podalo šesť penny. Poďakoval jej. Doma všetko zaznamenal do účtovnej knihy. Všetky dary, malé alebo veľké, si vážil rovnako. A práve tento malý dar od dievčatka ho presvedčil, že je načase pustiť sa do stavby nového, väčšieho sirotinca.

Zdieľať tento príbeh: