V tábore sa stále strácal toaletný papier. Bol som vtedy vedúcim tábora a tak sa ma tento problém bytostne dotýkal. Musel som ho riešiť. Obišiel som preto príslušné zariadenia, vydal novú „várku“ toaleťáku a všetkých účastníkov tábora vyzval, aby s týmto fórom prestali. Ale na druhý deň bol papier znovu preč! Stal sa najdiskutovanejšou témou! Na táborovej vlajke by určite dominoval toaletný papier! Hovorilo sa o tajomnom zlodejovi, o jeho morálnom profile, o zámernej zlomyseľnosti či dokonca vandalizme.

Ako sa to celé skončilo? Úplne normálne. Skupina mladších chlapcov si naplánovala pri záverečnom táboráku scénku zo života hmyzu. Pomocou toaletného papiera si chceli vyrobiť originálne masky. Nazbierali síce dosť „materiálu“, ale svedomie ich pálilo každý deň viac. Deň pred vystúpením sa privliekol vedúci skupiny, ktorý bol autorom tohto nápadu, a k celému „hriechu“ sa úprimne priznal. Vzápätí dodal, že „jednoducho nemohli prestať kradnúť, pretože papiera mali stále málo“. Nebolo by bývalo lepšie jednoducho si papier od vedúceho vypýtať?

Čo by ste urobili? Potrestali, alebo odpustili? O Bohu vieme, že nenávidí hriech, ale miluje hriešnika. Hriešnej žene povedal: „Choď, ale už viac nehreš!“ Tieto slová sú adresované aj nám.

Zdieľať tento príbeh: