Keď som šiel na seminár, mal som predstavu, že musím žiť ako mních. Veľa vecí som zahodil. Prestal som sa starať o zdravie, športovať… Na čo mám športovať, keď odteraz budem žiť duchovne?

Jeden kamarát ma vzal do akvaristiky. Rybky sa mi páčili, preto som si kúpil akvárium. Ale rybky mi začali hynúť. Zistil som, že si musím kúpiť väčšie… a potom ešte väčšie a nakoniec ešte väčšie. Keď sa mi nedarilo, pýtal som sa: „Bože, môžem ja ako zbožný človek a farár, mať akvárium? Nie je to niečo kontraproduktívne?“ A počul som odpoveď: „Ak chceš môžeš, ak nechceš nemusíš.“

Vysvetlil som si to tak, že pre svätý a zbožný život to nie je podstatné, či mám alebo nemám akvárium.

Moje akvárium malo 400 litrov. A keď som bol štvrtýkrát preložený a po štvrtýkrát som sa sťahoval, pochopil som, čo znamená, že akvárium mať nemusím.

Keď ma preložili štvrtýkrát, vytieklo mi. Práve som slúžil svätú omšu, keď zrazu do dverí vletel kaplán a kričí na mňa zo sakristie: „Tečie akvárium!“ Ja som mal práve hore ruky a modlil som sa. Dokončil som, ale bolo to ťažké. Hneď som sa šiel pozrieť, čo sa stalo. Pod nami boli obchody. Našťastie voda nepretiekla a všetko bolo v poriadku.

V mnohých veciach sme slobodní. Možno ich ani nepotrebujeme, ale Bohu nevadí, že ich máme. Nie je to tak, že by sme nemohli mať žiadne záľuby. Ale niektoré veci sú nám potom na príťaž.


Zdieľať: