Keď som bol kazateľom, jedného dňa som sa potreboval dostať na pohreb. Nasadol som do auta a veľkou rýchlosťou sa rútil poľnou cestou. Ostávali za mnou len oblaky prachu. V tom som zbadal, že ma prenasleduje policajné auto. Keď ma policajt nakoniec zastavil, bol veľmi nahnevaný. „Kto ste človeče? Myslel som si, že ste ukradli auto.“

Povedal som mu, kto som a kam idem. Upokojil sa a povedal mi: „Čo mám s vami robiť? Ak vám dám pokutu, zajtra to bude v novinách a vaši veriaci sa to dozvedia. Nemyslím si, že pokuta je vždy tým najlepším riešením.“

„Ani ja si to nemyslím,“ povedal som.

Chvíľu prešľapoval z nohy na nohu a potom povedal: „Tak dobre. Nedám vám pokutu. Môžete ísť…“ Pokračoval som v ceste a rozmýšľal, že táto skúsenosť je pre mňa tou najlepšou motiváciou dodržiavať predpisy. Pretože som si uvedomil, čo požadovala spravodlivosť, nesmierne som si vážil milosť.


Zdieľať: