Earle Haney rozpráva svoj životný príbeh:

Keď som mal dvadsať, robil som si také starosti, že som z toho dostal žalúdočné vredy. Raz v noci som začal strašne krvácať, preto ma odviezli do nemocnice. Veľmi som schudol. Traja lekári, vrátane jedného odborníka na žalúdočné vredy, vyhlásili že som beznádejný prípad. Živil som sa alkalickými práškami a lyžičkou polotučného mlieka každú hodinu. Každý večer a ráno mi sestrička vypumpovala obsah žalúdka. Trvalo to niekoľko mesiacov. Nakoniec som si povedal: ´Pozri, Earle, ak ťa vážne nečaká nič iné než pomalá smrť, tak by si mohol čas, ktorý ti ešte zostáva, nejako zmysluplne využiť.´ Vždy som sa chcel vydať na cestu okolo sveta, tak som si povedal, že to musím stihnúť. Bol najvyšší čas.

Keď som to lekárom oznámil, považovali ma za blázna. Strašili ma, že ma pochovajú niekde do mora. Ja som im povedal: ´Sľúbil som príbuzným, že sa nechám pochovať do rodinnej hrobky. Preto si vezmem so sebou rakvu.´ Obstaral som si teda rakvu a naložil ju na loď. S plavebnou spoločnosťou som sa dohodol, že keď umriem, moju mŕtvolu nech uložia do mraziaceho boxu a nech ju tam nechajú, kým sa loď nevráti späť.

Len čo som v Los Angeles nastúpil na palubu parníku a vyplával do Orientu, hneď som sa cítil lepšie. Postupne som zabudol na lieky aj na pumpovanie žalúdka. Zanedlho som jedol všetko. Na lodi som hral hry, spieval, zoznamoval sa s ľuďmi. Keď sme dorazili do Číny a do Indie, uvedomil som si, že moje obchodné starosti, čo som mal doma, sú úplné hlúposti v porovnaní s chudobou a hladomorom v Oriente. Prestal som si preto robiť nezmyselné starosti. Takmer som zabudol, že som mal niekedy žalúdočné vredy. Po návrate som sa znovu pustil do podnikania.

Ak vás premáhajú starosti, držte sa týchto troch krokov:

1. Položte si otázku: Čo najhoršie sa mi môže stať?

2. Snažte sa prijať to a zmieriť sa s tým.

3. V pokoji sa snažte najhoršiu alternatívu nejako vylepšiť.


Zdieľať: