Starý pán, ktorý ležal na posteli blízko mňa, bol odkázaný na cudziu pomoc. Každý deň za ním chodila jeho vnučka, ktorá sa o neho s láskou starala. Z jej prítomnosti sa veľmi tešil. Keď pri ňom nebola a sestričky boli zaneprázdnené povinnosťami, ochotne a rád som mu poslúžil. Pomohol som mu na chvíľu sa na posteli posadiť, vyrovnal som mu prikrývky, podoprel bezvládne telo, venoval úsmev, dobré slovo, pohladil alebo podal, čo potreboval. Za to ma nazýval svojím dobrým anjelom.

Odvtedy viem, že spolupracovať s anjelmi nie je až také ťažké.


Zdieľať: