Keby ste mali postaviť mrakodrap, určite by ste začali nosnou konštrukciou zloženou z trámov. Aj ľudské telo potrebuje nosnú konštrukciu. Je ňou kostra, ktorá sa skladá z viac ako 200 kostí a kostičiek. Bez nich by sme spľasli ako hromada huspeniny. Ľudský organizmus nie je nehybný ako dom. V miestach, kde sa kosti spájajú, sú kĺby, ktoré dodávajú kostre ohybnosť a umožňujú jej pohyb.

Kosť je jedným z najpevnejších materiálov v prírode. Pevnosť kosti je 4-krát väčšia než pevnosť betónu. Pozoruhodné je, aká je pritom ľahká. Kostra dospelého človeka váži asi 10 kg. Oceľové tyče porovnateľnej veľkosti by vážili štyri alebo päťkrát viac. Na rozdiel od oceľovej tyče, ktorá je nepoužiteľná, keď sa zlomí, kosť, ako živé tkanivo, sa sama zrastie a obnoví svoju pevnosť.

Dlhé kosti na horných a dolných končatinách sú v strede, kde sa najmenej zaťažujú, tenké, aby boli čo najľahšie. Rebrá sú pružné, aby mohli dobre tlmiť každý úder do hrudníka a len tak ľahko nepraskli.

Chrbtica sa skladá z 33 stavcov. V každom stavci je otvor. Keďže tieto otvory ležia nad sebou, tvoria od hlavy smerom nadol dlhý tunel. Vnútri je uložená krehká miecha – rozvodný systém nervových vlákien – , ktorá je tu dobre chránená pred nárazmi a prudkými pohybmi.

Kostra je ľahká, ale pritom silná, so zdanlivo jednoduchou, ale súčasne veľmi dômyselnou štruktúrou. Je to vlastne majstrovské architektonické dielo, ktoré doteraz nevedel napodobniť ani jeden konštruktér.