„Prečo sa ma zvieratká boja? Prečo predo mnou utekajú? Prečo sa skryjú, len čo ma zbadajú alebo zacítia? Tak rada by som sa s nimi hrala, veď ja im neublížim…!“

Zvieratká sú vo voľnej prírode veľmi plaché. Majú veľa nepriateľov, a preto musia byť veľmi opatrné. Ide im predsa o život. V prírode môžeme pozorovať množstvo veľmi vynaliezavých spôsobov, ako sa zvieratká chránia pred svojimi nepriateľmi.

Ježura austrálska sa podobá nášmu ježkovi. Býva obľúbenou pochúťkou mnohých dravcov. Uloviť ju však nie je také jednoduché. Keď ježura zbadá, že jej hrozí nebezpečenstvo, za minútu sa zahrabe a nad zemou ostanú trčať len jej ostré pichliače. Potom sa jej už nijaký dravec neodváži ani dotknúť, aby sa nepopichal.

Keď na skunka zaútočí nepriateľ, ten sa mu otočí zadkom, zdvihne chvost a zo žľazy, uloženej pod chvostom, vystrekne odporne páchnucu tekutinu. Väčšinu útočníkov to odradí a keď vidia skunkov výstražne zdvihnutý chvost, radšej utečú.

Zajac belák sa zase maskuje výmenou kožucha. V lete ho má hnedý, ale na zimu, keď sa pohybuje po snehu, sa maskuje bielym kožúškom.

Aj mnoho ďalších zvierat žijúcich v lesoch a na prériách má na kožušine pásiky alebo škvrny. Zvlášť pre mláďatá je to veľmi dôležité, pretože toto maskovanie ich chráni pred nepriateľmi.

Chrobáčik strelček väčší má zvláštny obranný mechanizmus. Keď sa k nemu priblíži nepriateľ, vystrelí naňho zo žliaz na brušku horúci jedovatý plyn, ktorý, podobne ako slzotvorný plyn, rozdráždi oči nepriateľa a strelček môže utiecť.

Existuje mnoho ďalších obdivuhodných spôsobov, ako sa zvieratká chránia. Na nebo sa teším aj preto, že tam už nebude vládnuť medzi ľuďmi a zvieratami nepriateľstvo. Budeme sa môcť svojich obľúbených zvieratiek dotýkať a do sýtosti sa s nimi hrať bez obáv, že ony ublížia nám, alebo my im. Bude to nádherné spoznávať všetky tajomstvá života v prírode. A koľko prekvapení je pre nás ešte pripravených!


Zdieľať: