Istá žena povedala klebetu o svojej susedke a zakrátko to vedelo celé mesto. Susedky sa to veľmi dotklo a bola z toho nešťastná. Jedného dňa sa pani, ktorá klebetu rozšírila, dozvedela, že to vôbec nebola pravda. Svoj čin veľmi ľutovala. Vybrala sa preto za starým múdrym mužom, aby jej poradil, čo urobiť, aby škodu napravila. Keď ju starý muž vypočul, povedal jej: „Choď na trh, kúp si sliepku a zabi ju. Cestou domov ju ošklb a pierka púšťaj na chodník, ktorým sa budeš vracať.“

Žena, aj keď prekvapená takouto nezvyčajnou radou, urobila, ako jej starý muž poradil. Na ďalší deň sa k nemu vrátila a povedala mu, že všetko urobila podľa jeho rady.

„Teraz choď, pozbieraj všetky pierka a prines mi ich,“ povedal jej starý muž.

Žena šla domov tým istým chodníkom. Celá zdesená však zistila, že vietor odvial všetky pierka z chodníka preč. Zhľadávala ich celý deň. Večer sa vrátila len s dvoma alebo troma pierkami v ruke – to bolo všetko, čo našla.

„Vidíš,“ povedal jej starý muž, „veľmi ľahko ich rozhádžeš, ale pozbierať ich všetky je nemožné. Tak je to aj s klebetami. Rozšíriť ich nestojí nijakú námahu, ale zlo, ktoré napáchajú, sa ti odstrániť už nikdy úplne nepodarí.“


Zdieľať: