Je to ako zázrak, keď vidíme nejakého živočícha, ako používa nejaký nástroj. Prejavuje takú inteligenciu, akú sme zväčša ochotní priznať len človekovi. Tu je niekoľko príkladov:

Malý vtáčik pinka na Galapágach si vie odlomiť malú paličku alebo dlhý osteň kaktusu, držať ho zobáčikom a obratne ním vyberať hmyz z hlbokých puklín v kôre stromu.

Keď sa vydra morská vyberie na lov, berie si so sebou plochý kameň. Keď nájde nejakého ulitníka, pláva na chrbte, jednou labkou si na bruchu drží plochý kameň a druhou oň rozbíja tvrdú lastúru mušle ako o nákovu.

Niektoré druhy volaviek zbierajú odrobinky po turistoch. Tie potom rozsypú po hladine ako návnadu pre ryby. Ryby sa vrhnú na odrobinky. Volavky čakajú len na to…

Vtáčik strakoš červenochrbtý zase loví hmyz, myši, jašterice, alebo dokonca vtáčie mláďatá a svoju korisť si odkladá tak, že ich napichuje na dlhé tŕne krov.

Sup biely má zase rád pštrosie vajcia. Ale ako také veľké vajce rozbiť? Sup si poradí. Zobákom zbiera kamene a hádže ich na vajce dovtedy, kým sa mu ho nepodarí rozbiť.

Zvieratká v prírode vôbec nie sú také primitívne, ako si ľudia donedávna mysleli. Aj tie najmenšie tvory dokazujú, že ich Stvoriteľ obdaroval vysokou mierou inteligencie a mimoriadnou šikovnosťou.


Zdieľať: