
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Od mamy som sa o kresťanstve dozvedel viac, než od všetkých anglikánskych teológov. Moja mama bola prameňom, z ktorého som načerpal najdôležitejšie životné zásady.
Mama
Susanna Wesleyová sa narodila v roku 1669 v Londýne. Bola dvadsiatym piatym a posledným dieťaťom reverenda Samuela Annesleyho a jeho ženy. Keď mala devätnásť, vydala sa za Samuela Wesleyho. Za ďalších devätnásť rokov porodila priemerne jedného potomka ročne. Desať z týchto detí prežilo. Susanna bola usilovná a zodpovedná matka. Jedným z najúžasnejších rysov tejto matky bolo to, že napriek zhonu v domácnosti plnej detí si našla pre ne čas. Mala jednu alebo dve slúžky, ktoré jej pomáhali s domácimi prácami. Veľmi jej záležalo na vzdelaní detí. V dome určila jednu miestnosť, ktorá slúžila ako trieda. Tam deti každý deň učila – doobeda od deviatej do dvanástej, poobede od druhej do piatej.
Keď mali deti päť rokov, začala ich učiť čítať. Ich šlabikárom bola Biblia. Každý deň začali prečítaním žalmu a modlitbou; deň končili opäť žalmom a piesňou. Každé dieťa čítalo denne z jednej starozmluvnej a z jednej novozmluvnej knihy. Učila ich tiež latinčinu, písanie, poéziu a hudbu. Za najdôležitejšie považovala vštepovať deťom úctu a bázeň voči Bohu. Nechcela byť svojím deťom len dobrou učiteľkou, ale chcela ich aj poznať a počúvať ich ušami, očami i srdcom.
Takto investovaný čas priniesol svoje ovocie. Jej najznámejšími deťmi sú John, slávny evanjelista a teológ, ktorý predniesol vyše 42 000 kázaní a napísal 233 kníh, a Charles, ktorý je autorom vyše 8 000 piesní.
Každý bojuje s rôznymi vecami… Ja niekedy bojujem s vlastným srdcom.
Hráč
Keith Hernandez patrí medzi najlepších hráčov baseballu. Získal množstvo ocenení Golden Glove za excelentnosť v poli. Vyhral pálkarský šampionát za najvyšší priemer, ocenenie pre najužitočnejšieho hráča vo svojej lige a dokonca aj vo Svetovej sérii. Napriek všetkým týmto úspechom stratil niečo, čo považuje za nesmierne dôležité – otcovo prijatie a uznanie, že to, čo dosiahol, je cenné. V jednom rozhovore o svojom vzťahu s otcom povedal:
„Jedného dňa som sa spýtal svojho otca: ‚Ocko, mám celoživotný priemer 300 odpalov. Čo chceš viac?´ A otec mi povedal: ‚Ale jedného dňa sa obzrieš späť a povieš: Mohol som urobiť viac.´“
Zdravé je chodiť, hoci len po izbe.
Stretnutie
Dr. Harold C. Urey, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, išiel jedného dňa po chodníku a stretol kolegu profesora. Niekoľko minút sa spolu rozprávali. Keď sa rozhovor skončil a kolegovia sa rozlúčili, doktor Urey sa spýtal kolegu: „John, prosím ťa, ktorým smerom som išiel, keď som ťa stretol?“
„Týmto,“ odvetil kolega a ukázal rukou.
„Ďakujem. Veľmi si mi pomohol… To znamená, že som už obedoval,“ zamrmlal profesor pri odchode.
Viera nás učí žiť a život nás učí veriť.
Liek
Ktosi ilustroval mŕtvu vieru takýmto príkladom:
Chorý človek vyberie zo svojej lekárničky fľaštičku s liekom. Prečíta si návod na použitie i všetky pokyny. Pomyslí si: „Je to pravda. Tento liek mi určite pomôže. Aj výrobca je spoľahlivý. Určite sa mi uľaví.“
Potom vezme fľaštičku s liekom a odloží ju späť do lekárničky.
To je mŕtva viera.
Láska je veľmi dôležitá. Je to jediná vec, ktorá je skutočne dôležitá. Je to umenie kompromisu. Je to umenie spolužitia.
Manželka
Benjamin Disraeli sa ženil, keď mal 35 rokov. Vzal si o 15 rokov staršiu bohatú vdovu. Táto vdova síce nebola nejaká krásavica, mala však jednu dôležitú prednosť – vedela ako zaobchádzať s mužmi. Vytvorila mu taký domov, kam sa on vždy rád vracal z práce. Roky prežité s ňou boli najšťastnejšie v jeho živote. Jeho žena vôbec nebola dokonalá, ale Disraeli bol dostatočne rozumný a nechaj ju byť takou, aká bola.
Disraeli bol jedným z najväčších anglických štátnikov, to mu však nijako neprekážalo oznámiť celému svetu, za čo všetko vďačí svojej manželke.