Dobré ránko

Chodil som ešte na strednú školu, keď sa stala tá tragédia. V zlomku sekundy vyše desať mojich spolužiakov aj s učiteľom a jeho synom zasypala lavína. Na zdanlivo bezpečnom svahu. Už sa nevrátili. Dlho som rozmýšľal, či je človek schopný vlastným úsilím vymaniť sa spod ťažkej masy snehu.

Dnes viem, že ťažko ranenému pri nedostatku vzduchu a silnom podchladení ani pud sebazáchovy nepomôže prekonať tlak vyvolaný tonami mokrého snehu, ktorý ho tlačí z každej strany.

V živote je to podobne. Keď vás zasype lavína rôznych problémov a cítite silný tlak z každej strany, je veľmi ťažké zhlboka sa nadýchnuť a zorientovať. Práve vtedy sa vám Ježiš prihovára slovami: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.“ (Mat 11,28.29)

Keď bol Ben Carson, neurochirurg a minister výstavby USA, deviatak, takmer prebodol kamaráta. Chlapci spolu počúvali hudbu. Pretože sa Bobovi nepáčila, preladil na inú stanicu. V tej chvíli sa Bena zmocnila taká zúrivosť, že vytiahol z vrecka nôž a z celej sily ho nasmeroval do Bobovho brucha. Nôž narazil na sponu opaska a zlomil sa.

Až po chvíli mu došlo, že mohol kamaráta zabiť. Utekal domov a zamkol sa do kúpeľne. Hnusil sa sám sebe. Znenávidel sa. Už dlho sa snažil zbaviť sa svojej zúrivosti, ale nič nepomáhalo. V tom okamihu si spomenul na modlitbu. „Pane, ak s tým Ty niečo neurobíš, nič mi už nepomôže. Ak mi ty nepomôžeš, neviem, na koho by som sa obrátil.“ Doniesol si Bibliu a začal čítať knihu Príslovia.

V kúpeľni strávil niekoľko hodín. Boh videl jeho beznádej a pomohol mu. Ben cítil, že sa niečo zmenilo. Z kúpeľne vyšiel nový človek. Od toho dňa sa už záchvaty zúrivosti nevrátili.

Sundar často rozmýšľal o maminých slovách, keď raz zahriakla starších bratov za to, že sa mu vysmievali. Vtedy povedala: „Každý človek má svoju vlastnú cestu, ktorou má ísť. Len Boh vie, na čo ho pripravuje.“

Svoju mamu veľmi ľúbil. Bola veľmi múdra. Vážil si ju za to, čo povedala. Bola známa ako jedna z najsvätejších žien v okolí. Niektorí ľudia ju volali bhakta alebo svätica. Hoci Sundarov otec sa o náboženské veci nezaujímal, Sundar vedel, že aj otec je hrdý na mamu a na jej správanie. Aj keď boli sikhskou rodinou, mama často vravievala, že Boh hovorí rôznym spôsobom a cez rôzne vierovyznania. Preto povzbudzovala Sundara, aby hľadal dobro vo všetkých náboženstvách.

Piesok. Všade samý piesok. V neznesiteľnej horúčave sa púšťou vlečie osamelá postava. Akýsi nešťastník pred niekoľkými dňami zablúdil. Horúce slnko mu vzalo všetku silu a takmer ho pripravilo o rozum. Bez kvapky vody ho čaká rýchly koniec.

Náhle sa pred jeho unaveným zrakom niečo zaligotalo. Opuchnuté viečka sa namáhavo otvárajú. Polomŕtvy muž hľadí uprene pred seba. Niekoľko metrov pred ním sa nad modrou hladinou malého jazera dvíhajú do výšky zelené palmy. Je zachránený! S nadľudskou silou sa dvíha a vlečie dopredu. Už len pár krokov! Spásna oáza je takmer na dosah ruky. Zrazu sa zdvihne prudký vietor a jazero s palmami je preč!

Koľko podobných situácií ste prežili na vlastnej koži? Keď ste mali šťastie na dosah ruky, zrazu sa niečo stalo a vy ste na tom boli horšie ako predtým…

Na svete sa všetko mení, ale Boh je stále ten istý.

Počuli ste už toto prirovnanie?

Šalamún bol izraelský kráľ, ktorý sa vyznačoval výnimočnou múdrosťou. Známy je príbeh o dvoch ženách, ktoré sa hádali o dieťa. Každá tvrdila, že dieťa je jej. Šalamún teda nariadil, aby dieťa rozťali a rozdelili ho medzi ženy. Vtom prvá zo žien vykríkla, že sa dieťaťa radšej vzdá, akoby mu mali ublížiť. Takto spoznal pravú matku a dieťa jej prisúdil.