Dobré ránko

Ak chceš byť v bezpečí a ničoho na svete sa nestrachovať, poslúchni túto radu: zver sa so všetkým úplne do Mojej ochrany. Prijmem ťa pod svoje krídla a nezdolá ťa nik, iba keby premohol Mňa. Daj mi všetko, čo máš: telo i dušu, česť i majetok, zdravie i chorobu, dĺžku svojho života i čas a spôsob svojej smrti. Prestaň sa starať o to, čo sa s tebou alebo inými má diať a nechaj to s dôverou na Mňa. Ja sa o to postarám. Budem tvojím štítom a tvojím strážcom… Prikážem svojim anjelom, aby ťa chránili na všetkých tvojich cestách ako vojenská stráž. Ak bude treba, ponesú ťa na rukách. Ba Ja sám ťa ponesiem a postarám sa o to, aby si neklesol. A keby sa to predsa stalo, postarám sa, aby si si neublížil. Keď pôjdeš cez oheň a vodu (vyhradzujem si, že ťa povediem, kadiaľ Ja uznám za vhodné), budem s tebou, aby ťa prúd nestrhol a plameň nezachytil. Skrátka, so mnou budeš šťastný a bude ti dobre.

Ján Amos Komenský

Ak chceš prežiť, ukážem ti k tomu cestu:

Prestaň si vyberať, aký by mal byť tvoj údel alebo údel iných ľudí na svete. Nechaj to na Mňa.

Prestaň svojím rozumom rozlišovať medzi šťastím a nešťastím. Za šťastie pokladaj všetko, čo pochádza z Mojej ruky – hoc by to bolo väzenie, šibenica, hranica…

Prestaň sa obzerať, čo sa deje vo svete… Dbaj o to, aby si Mi v tichosti slúžil a veril, že ťa vediem priamou cestou k radosti, hoci tebe by sa to nepozdávalo.

Odlož svoj rozum, ak chceš dospieť k upokojeniu mysle, a daj bokom i svoju vôľu. Nechci, nežiadaj, ani nepomýšľaj na to, aby niečo bolo inak, než Ja konám.

Modliť sa ku Mne môžeš. Dovoľujem ti, aby si Mi prednášal svoje ťažkosti, ba prikazujem ti to! Ale posudzovať to, čo sa deje, a trápiť sa kvôli tomu ti nepovoľujem – ani báť sa a ľakať nejakého nešťastia. To je znamením nevery. Ja viem, že sa o seba bojíš…

Jan Amos Komenský

John Wesley sa dožil vyššieho veku ako jeho rodičia. Napriek vysokému veku bol v deň svojich sedemdesiatich deviatich narodenín ešte stále v plnej sile. Do denníka si napísal: „Vstúpil som do osemdesiateho roku svojho života. Ale, sláva Bohu, nemám ťažkosti a nie je mi smutno. Necítim o nič viac bolesti ani telesných neduhov ako v dvadsiatich piatich. Stále to pripisujem

1. Božej moci, ktorá ma uspôsobuje k všetkému, k čomu ma povoláva;

2. cestovaniu – ešte stále prejdem 6 000 – 8 000 km ročne;

3. spánku v noci alebo cez deň, kedykoľvek sa mi zachce;

4. vstávaniu v určenú hodinu;

5. neprestajnému kázaniu, zvlášť ráno…

Napokon to pripisujem vyrovnanej nálade. Som citlivý a viem prežívať smútok, ale z Božej milosti sa kvôli ničomu netrápim. Veď od neho je všetka moja pomoc. Boh mi pomáha prostredníctvom odpovedí na mnohé moje modlitby.“

Pani Terézia má štyri deti. Ako druhé dieťa sa jej narodil syn Šimon s Downovým syndrómom. Prežívala to ťažko a dlho trvalo, kým sa s tým zmierila. Silnou oporou bol pre ňu v tom období manžel a sestra. Takmer po pätnástich rokoch od jeho narodenia hodnotí svoj život slovami:

„Nikdy v živote by ma nenapadlo, že môžem v živote prežívať toľko šťastia a radosti z dieťaťa, ktoré keď sa narodilo, mala som pocit, že ma čaká len bolesť a smútok. Keď si teraz spomeniem na mnohé radostné okamihy, keď stojí na stupni víťazov alebo robí interview do televízie, že je veľmi šikovný, úspešný a je s ním zábava, tak vidím, že to je to najlepšie, čo ma mohlo v živote stretnúť.“

Keď sa po nejakom čase dozvedela, že jedna matka sa hneď po pôrode zriekla dcérky, pretože sa narodila s Downovým syndrómom, nedalo jej to. A tak sa malá Amálka stala ich piatym dieťaťom. S manželom sa rozhodli, že si ju vezmú a stane sa profesionálnou mamou.