Dobré ránko

Grécky spisovateľ Xenofón zaznamenal historku, ako perzský kráľ Kýros Veľký zajal na jednej vojnovej výprave arménskeho kráľa a jeho rodinu. Keď sa kráľa spýtal, čo mu dá, ak prepustí jeho ženu a deti, odpovedal: „Celý svoj majetok.“

V tej chvíli vraj prišiel Tigranes, arménsky korunný princ. Medzi zajatcami bola aj jeho mladá žena. Kýros sa princa spýtal, čo dá, aby zachránil svoju mladú ženu pred zajatím. Princ bez váhania odpovedal: „Dám za ňu svoj život, aby som ju ochránil pred otroctvom.“ Nato vraj Kýros preukázal veľkorysosť a celú rodinu prepustil bez výkupného.

Láska tohto princa je len slabým obrazom nezmernej lásky Božieho Syna, ktorý za nás obetoval svoj život.

Ludwig von Zinzerdorf vyrastal v domnienke, že každý chlapec sa modlí, spieva piesne a číta Bibliu. Mal jednoduchú, úprimnú vieru v Boha. Často si svoje modlitby písal na malé kúsky papiera, ktoré potom vyhodil z okna na poschodí, aby ich vietor odvial k Bohu. Veril, že Boh jeho modlitby číta a na všetky odpovedá.

A práve Ludwigova odovzdanosť modlitbe a čítaniu Biblie jedného dňa roku 1706 zachránila ich zámok od vyplienenia. Šesťročný Ludwig sedel pri stole s otvorenou Bibliou, čítal si ju a modlil sa tak, ako po iné dni…, keď vtom na zámok Gross-Hennersdorf vtrhol oddiel švédskych vojakov. Švédi obsadili Sasko – malé nemecké kniežatstvo, v ktorom Ludwig býval. Vojaci prechádzali cez vidiek a z veľkostatkov si zhromažďovali zásoby. Ludwig sledoval, ako vojaci vylomili dvere. Nenechal sa však vyrušovať. Ďalej sa modlil a čítal Bibliu. Vojaci vo dverách zastali a zahľadeli sa. Ludwig sa stále modlil. Po chvíľke sa otočili a odišli.

O dve minúty pribehla do izby jeho stará mama barónka von Gersdorf a teta Henriette. „Ludwig, Ludwig! Sme v bezpečí. Čo si povedal vojakom?“ zalapala po dychu stará mama. „Keď odchádzali, povedali, že náš zámok nemôžu vykradnúť, lebo ho stráži Boh.“

Ludwig bol zmätený. „Len som ďalej čítal Bibliu a modlil sa,“ odpovedal.

„Bál si sa aspoň trochu?“ spýtala sa.

„Nie, stará mama,“ odvetil Ludwig. „Práve som čítal o tom, ako dokonca aj vietor a morské vlny poslúchali Pána Ježiša a to mi dalo istotu a pokoj.“

Mladá vdova s dvomi deťmi prišla pri dopravnej nehode o auto. V malom meste, kde táto rodina bývala, to bol jediný spôsob dopravy. Čo teraz? Ako sa deti dostanú do školy? Čím bude chodiť do zamestnania a nakupovať? Táto žena sa ocitla v nezávideniahodnej situácii.

Po niekoľkých dňoch našla mladá pani v schránke malý balíček. Boli v ňom kľúče od auta a list, v ktorom bolo niekoľko povzbudzujúcich textov z Biblie. List končil vetou: „Tento dar je z lásky od služobníka Ježiša Krista.“

Nebol to vtip. Na parkovisku pred domom stálo zánovné auto. Mladá žena rozmýšľala, komu sa poďakovať. Keďže nepoznala darcu, na dvere garáže pripevnila veľký plagát, na ktorý spolu s deťmi napísala farebnými písmenami: „Vďaka, Bože, za Tvoju lásku!“

Nezabudnime vyjadriť svoju vďačnosť tomu, kto je pôvodcom všetkého dobrého.

Ocka vychovávala jeho babička. Sama kedysi vyrastala ako sirota. Potom prežila krátke manželstvo s mužom, na ktorého nemala veľmi dobré spomienky. Vlastne o ňom nikdy nehovorila. Keď ovdovela, vychovala deti a potom zostala sama.

Pre svojho vnúčika mala viac pochopenia než jeho vlastná mama. Často ho držala a nosila v náručí a povzbudzovala jeho zranené sebavedomie, keď sa mu ostatné deti posmievali pre jeho nemanželský pôvod. Bola chudobná, ako vtedy všetky vdovy, ale napriek tomu ho dokázala vychovať.

Keď vyrástol, odišiel do Brna, kde sa vyučil za maliara. „Domov“ k babičke sa dostal len málokedy. Raz v nedeľu, keď mal voľno, ju po dlhšej dobe zase navštívil. Choroba spôsobila, že bola veľmi slabá. Sotva sa udržala na nohách. Preto ju v ten deň zastihol v posteli. Spolu sa rozprávali. Hovoril jej o tom, ako sa má v Brne, čo všetko sa už naučil… Zrazu mu skočila do reči a povedala: „Vlastíku, vezmi ma do náručia!“

Spočiatku nechápal. Potom však vzal jej drobné telo do náručia, objal ju a chvíľu len tak bez slov sedeli. Spomínal pritom na svoje detstvo… Ona si potichu hmkala nejakú melódiu. Splnil sa jej detský sen. Jej ocko ju nikdy neobjal ani nepoláskal. Vlastne nikdy nikto… Až teraz jej vnuk… Potom ju zas uložil do postele a ponáhľal sa na vlak. Bolo to naposledy, čo ju videl živú.