Olympijský víťaz Dave Johnson o sebe napísal: Nehádzal som vždy oštepom v desaťboji, ani beh cez prekážky som neabsolvoval za 15 sekúnd. Keď som ako chlapec vyrastal v Missoule v Montane, posilňoval som si ruku hádzaním kameňov za autami a beh trénoval útekmi pred políciou.

Našťastie som na strednej škole natrafil na jedného mladého muža, ktorý mi pomohol dať si život do poriadku. Zoznámil ma s Ježišom Kristom. Krátko nato som sa stal Kristovým nasledovníkom a rozhodol sa žiť pre neho.

Šport je súčasťou môjho odovzdania sa Bohu. Pri každej súťaži vydám zo seba to najlepšie na jeho oslavu. On pre mňa vydal to najlepšie, keď dal svojho Syna, aby za mňa zomrel na kríži; a toto je môj spôsob vďaky.

Každý z nás má v živote svoj cieľ. Všetci bežíme opreteky. Pre niektorých je to krátky šprint na 100 m, pre iných maratón. Uvedomujem si, že po niekoľkých rokoch už nebudem môcť súťažiť na olympijských hrách. Ale môj život je viac než desaťboj. Mám niečo cennejšie ako zlato. Mám osobný vzťah s Ježišom Kristom, ktorý ma prevedie cieľovou čiarou života ako víťaza.

Na Hrách ´92 v Barcelone som získal bronzovú medailu. Bolo to pre mňa veľké víťazstvo. Po čase som rozmýšľal, či si niekto ešte spomenie na moje víťazstvo. Nie som si istý, či si vôbec niekto pamätá mená tých, čo získali zlaté medaily. Každý z nás musí myslieť na to, či budú mať dôvod na nás spomínať, keď dosiahneme cieľovú čiaru svojho života.

Čo je tým nepominuteľným vencom na cieľovej čiare nášho života? Verím, že Boh odmení korunou každého, kto tu na zemi žije pre neho; kto najviac vyťaží z toho, čím ho Boh obdaroval, nie však na svoju, ale na jeho slávu.

Zdieľať tento príbeh: