Bez lásky je život prázdny.
Démon hlbín
Kao Pua sedí za mesačnej noci na piesčitom brehu oceánu, díva sa na mesačnú oblohu a smutným hlasom žaluje: „Veľký a mocný! Vypočuj moju modlitbu a uzdrav moju matku, ktorú mám tak rád. Rozkáž zlému démonovi choroby, aby od nej ustúpil! Mocný, prosím, vypočuj moju modlitbu. Stojím pred tebou čistý! Tri dni som sa postil a kúpal v horúcej očistnej vode!“
Celá dedina na chudobnom ostrovčeku Niki-Noa vedela, že Koa Pua, šestnásťročný chlapec, bol pri jazere horúcej vody, aby sa očistil a pôstom pripravil na celonočnú modlitbu pri splne mesiaca a vyprosil tak od Veľkého Stvoriteľa uzdravenie pre svoju matku.
Chlapec vedel, že tam, na obzore, je veľký ostrov, na ktorom býva biely lekár, ktorý by určite mohol matku uzdraviť. Ale kde vziať 100 frankov na zaplatenie? Má 60 žraločích zubov, ale tie môže predať tak za 6 frankov! Je ešte jedna možnosť, ako získať peniaze, ale kňaz a starší obce zakázali ponárať sa do hlbín a loviť ploché lastúry, v ktorých by mohol nájsť malé biele guľôčky. Čínsky obchodník na susednom ostrove ich váži na malých vážkach a biely kapitán, čo ich odváža do mesta, im hovorí perly.
Vtedy sa muži potápali a predávali biele guličky Číňanovi. Ten im vždy dal za hrsť frankov. Za to si kupovali diablov nápoj. Keď ho vypili, bili sa medzi sebou a zabíjali. A čo horšie, kupovali si všelijaké zvláštne predmety, aby sa pochválili druhým. Pretože aj ostatní to chceli mať, v dedine dochádzalo k hádkam a sporom. Z rajského ostrova odišiel pokoj a mier. A čo horšie, muži chceli nájsť guľôčok stále viac a viac. Celé dni sa potápali namiesto toho, aby lovili ryby a starali sa o svoje ženy a deti.
Potom sa situácia ešte zhoršila. Morskí démoni – žraloky, prilákaní neustálym ponáraním sa ľudí do hlbín, zamorili svojou prítomnosťou celý záliv, preto sa nedalo bezpečne ani vstúpiť do vody. V honbe za drahocennými guľôčkami prišlo o život niekoľko statočných mužov. Po poslednej strašnej nehode, pri ktorej žralok roztrhal jedného z najodvážnejších lovcov, kňaz a starší obce nariadili, že nikto sa nesmie potápať v útesoch. Ten, kto by zákaz porušil a hľadal vo vode guľôčky, ktoré prinášali zlo, bude z ostrova vyhnaný! Tak znel rozkaz obce a to bolo tabu!
O tom všetkom premýšľal Kao Pua, keď sedel na brehu mora a modlil sa k Všemohúcemu za zdravie svojej matky. Myšlienka na bieleho lekára, ktorý už toľkých vyliečil, mu nedala pokoj. Keby tak mal tých 100 frankov! Tam, medzi útesmi na dne, leží mnoho lastúr. Keby len v jednej z nich našiel bielu guľôčku, určite by za ňu dostal viac než 100 frankov! Potom by si mohol požičať čln a plaviť sa na susedný ostrov k bielemu lekárovi.
Napriek zákazu by sa odvážil ísť k útesom veľmi skoro ráno. Čo však urobiť so strašným žralokom, ktorý stráži hlbinu? To bolo samozrejme horšie. Kao Pua má krásny veľký nôž. Tým nožom by ho mohol zabiť! Táto myšlienka mu nedala pokoj. Zmocňovala sa ho stále viac a viac. Vstal, vrátil sa do rodnej chyže. Potichu vkĺzol dnu, aby nezobudil matku, ktorá v horúčke nepokojne oddychovala. Zobral lano, olovené závažie, ktoré zdedil po mŕtvom otcovi, potápačské okuliare a nôž ostrý ako britva. Ticho odchádza a potom už beží priamo na pláž, kde je niekoľko kanoe s vahadlami. Odväzuje jedno z nich a rýchlo vesluje, nesený vlnou odlivu, k východnému koncu ostrova.
V zátoke je more pokojné a priezračné. Vidieť do hĺbky, až na dno. Kao Pua sleduje skaliská. Áno, tam dolu v hlbine je na balvanoch prilepených niekoľko veľkých lastúr. Tých sa musí zmocniť za každú cenu! Skúseným pohľadom dôkladne sleduje dno. Hľadá démona! Nikde nijaký pohyb. Nasadzuje si okuliare, chytá sa jedného zo závaží, nehlučne sa prehupne cez okraj kanoe a ťahaný závažím sa norí ku dnu!
Ako prízrak ticho klesá ku dnu popri útese. Na dne pustí závažie, ktoré mu slúži ako kotva člnu a rýchlo odtrháva lastúry od skalísk a vkladá ich do lykového vrecka. Šetrí pohybmi aj dychom. Naraz veľký tieň zakryje svetlo prenikajúce do hlbiny. Kao Pua sa obrátil a ustrnul! Démon! Obrovský žralok sa ticho sunie okolo útesu ku dnu. Kao Pua sa pritlačí do štrbiny v skale. Žralok sa priblíži a ľstivo sa krúti sem a tam okolo trhliny. Kao Pua vysunie ruku ozbrojenú ostrou dýkou a vráža nôž do strieborno-sivého brucha netvora!
Ľavicou sa pevne pridŕža v trhline, aby ho zmietajúca sa beštia nevytiahla von a drží nôž v rane. Každým pohybom žraloka sa rana zväčšuje! Aj keď sa to odohralo len v priebehu niekoľkých sekúnd, Kao Pua cíti, že potrebuje vydýchnuť! Drahocenný dych zadržiavaný pľúcami uniká aj proti jeho vôli nosom. Krištáľovo čistá voda sa farbí na červeno. Ranený žralok sa zmieta smerom k hladine. Kao Pua zúfalo zadržiava výdych a prudkými tempami pláva k hladine.
Nikým nepozorovaný sa vyčerpaný mládenec vracia k brehu. Horúčkovito otvára nožom perlonosné lastúry. Prvá – nič, druhá – nič! Po guľôčke ani stopy! Posledná lastúra leží otvorená na dlani Kao Pua a opäť nič! Všetka námaha, porušenie zákazu aj riskovanie života vyšli nadarmo! Ešte raz prehmatáva mäkké mäso vzácneho mäkkýša – a čo to? V mäse lastúry zacíti niečo tvrdé! Ale nie je to biele! Zázrak!
V prstoch Kao Pua žiari najvzácnejší dar mora – čierna perla! Matka je zachránená! Kao Pua sa stáva bohatým mužom!
Chlapec klesol k zemi, aby sa poďakoval Bohu!