Koľko ľudí si uvedomuje, že v našom jazyku je veľa slov, odvodených od mien ľudí?

„Ako slepé kura k zrnu“ prišiel k nechcenej sláve Joseph-Ignace Guillotin (1738 – 1814), ktorý strávil posledné dve desaťročia svojho života snahou vymazať svoje priezvisko z neslávne známeho popravného zariadenia. Guillotin pritom gilotínu ani nevynašiel, ani pod jej čepeľou neskončil, len predniesol v Národnom zhromaždení prejav, ktorý viedol k prijatiu tohto obľúbeného francúzskeho zariadenia na popravy zločincov.

Ak niekto odmieta zapojiť sa do niečoho dôležitého, môže to bojkotovať. Aký účinný je takýto bojkot, zistil už v 19. storočí istý britský agent v Írsku, ktorý musel s dlhým nosom Írsko opustiť. Volal sa Charles Cunningham Boycott a žil v rokoch 1832 – 1897.

Niekoho bojkotovať je stále lepšie než lynčovať, čo bol škaredý zlozvyk istého virgínskeho kapitána menom William Lynch (1742 – 1820), ktorý bral zákon do vlastných rúk. Odvtedy sa začalo používať slovo lynčovanie.

Lynčovanie je aspoň rýchla smrť – otrava nikotínom je omnoho pomalšia. Jedovatý alkaloid, ktorý sa vyskytuje v tabakových listoch a fajčiarovi začierňuje prsty, zuby a pľúca, predstavil vo Francúzsku Jean Nicot (1530 – 1600).

Nebol rozhodne sám, koho stretla tá česť stať sa novým pojmom v našom jazyku. Po jeho boku povstali hrdí vynálezcovia ako Rudolph Diesel (1858 – 1917), vďaka ktorému máme dieselové motory, tvorca balónov zeppelínov gróf von Zeppelin (1838 – 1917) či štvrtý gróf zo Sandwichu (1718 – 1792), ktorý bol podľa dobových prameňov takým vášnivým hráčom, že odmietal vstať od kartárskeho stolčeka dokonca aj vtedy, keď sa mal najesť – a tak vynašiel sendvič. Premýšľaj, čím by asi vstúpilo do dejín tvoje meno.


Zdieľať: