Podobne je to aj s ľuďmi. Aj keď sa nachádzajú v rovnakej situácii a rovnakom prostredí, niekto sa vďaka problémom stáva lepší a silnejší, iný slabší a ďalší úplne chradne.
Každý je iný
Rekordérmi medzi stromami sú sekvoje, ktoré rastú v Severnej Amerike. Stáročia, ba tisícročia rastú do výšky takmer 100 metrov a môžu sa dožiť až 4000 rokov. Ich semienka sú úplne malinké a vážia iba dve stotiny gramu. Vyklíči len jedno z miliardy.
Sekvoja dobre odoláva požiaru, hmyzu i rozličným chorobám. Vylučuje totiž látku, ktorá odpudzuje škodcov.
Niektoré sekvoje majú kmeň hrubý až 7 metrov. Indiáni ich pokladali za posvätné a nedotknuteľné. Belosi sa zasa pretekali, kto strom najrýchlejšie zotne. Kroniky zaznamenali, ako piati muži tri týždne rúbali do stromu s obvodom 30 metrov…
Zvláštne je, že tieto giganty majú nezvyčajne plytkú koreňovú sústavu, ktorá sa v snahe získať čím viac povrchovej vlhkosti rozrastá všetkými smermi. Zriedkakedy uvidíte sekvoju stáť osamote, pretože silný vietor by ju ľahko vytrhol aj s koreňmi. Preto sekvoje rastú spolu. Ich poprepletané korene im poskytujú dostatočnú „vzájomnú oporu“ v čase búrok. Podobne je to so stromami, ktoré rastú u nás. Smrek rastie rýchlejšie, lebo korení plytko pod povrchom, kde je dostatok výživnej pôdy. Jedľa má zasa hlboké korene. Keď príde búrka, smrek sa vyvráti, ale jedľa odoláva. Jej koreň je taký pevný, že vo víchrici sa strom skôr zlomí, akoby sa vyvrátil z koreňov.
Vezmi kúsok vosku, mäsa, piesku, ílu a trocha hoblín a daj ich do ohňa. Pozoruj, čo sa s nimi stane. Aj keď je každé z nich v rovnakej situácii, predsa reaguje inak… Vosk sa topí, mäso sa praží, piesok sa suší, íl tvrdne, hobliny horia.