Bankár povedal istému kresťanovi: „Chceš mi azda tvrdiť, že bez toho, aby som zaplatil aspoň halier alebo si to nejako odslúžil, môžem očakávať, že mi Boh udelí milosť? Chceš mi azda povedať, že stačí, ak budem dôverovať Ježišovi Kristovi a budem spasený? To je predsa nezmysel! Ak chcem byť spasený, musím predsa vynaložiť istú námahu, musím sa o to pričiniť a zaslúžiť si to!“

„Predpokladajme,“ začal kresťan, „že niekto veľmi chudobný by prišiel za tebou a chcel by si od teba požičať peniaze. Kto by mal právo stanoviť podmienky, za ktorých by si mu peniaze požičal – ty, alebo ten, kto si od teba požičiava?“

„Prečo? Samozrejme, že ja. Skôr, než by peniaze dostal, musel by súhlasiť s mojimi podmienkami.“

„Máš pravdu. Presne tak to je aj v našom prípade. Ty si úbohý, stratený hriešnik a Boh je bankár. Kto má teda právo určiť podmienky, na základe ktorých môžeš prísť k nemu – ty, alebo on?“

Aké podmienky určil Boh? Milovať ho a poslúchať. Ak ich splníme, odmení sa nám nad naše očakávanie.


Zdieľať: