Dve vojnové lode, určené na výcvik námornej flotily, vyplávali na more. Už niekoľko dní bolo veľmi nepriaznivé počasie. Mal som službu na prove lode. Stmievalo sa. Stál som práve na mostíku a pozorne hľadel do hustej hmly. Viditeľnosť bola mizerná, a preto aj kapitán zostal na palube a dozeral na dianie na lodi.

Len čo sa celkom zotmelo, námorník na pozorovateľni hlásil: „Vidím svetlo vpredu na pravoboku!“

„Pohybuje sa to svetlo, alebo stojí?“ zvolal kapitán.

Námorník odpovedal: „Stojí, pán kapitán,“ čo znamenalo, že nám hrozí nebezpečenstvo zrážky s neznámou loďou.

Kapitán zakričal na signalistu: „Signalizuj tej lodi: Sme v nebezpečnom kolíznom kurze. Radím vám, zmeňte kurz o dvadsať stupňov.“

Onedlho prišla odpoveď: „Radíme vám, aby ste vy zmenili kurz o dvadsať stupňov.“

„Odpovedzte im: Tu je kapitán, zmeňte kurz o dvadsať stupňov.“

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať: „Tu je námorník, urobíte lepšie, ak vy zmeníte kurz o dvadsať stupňov.“

Vtedy sa už kapitán nahneval. „Signalizujte im: Som vojnová loď. Okamžite zmeňte kurz o dvadsať stupňov!“

Blikajúce svetlo odpovedalo: „Ja som maják!“

A tak sme zmenili kurz.


Zdieľať: