Desaťročná Corrie ten Boomová rada cestovala vlakom so svojím otcom. Nielenže sa jej páčilo cestovanie, nové okolie, ale aj možnosť porozprávať sa s otcom a klásť mu ťažké otázky. Raz na jej ťažkú otázku otec odvetil: „Odnes tento kufor.“

Corrie sa o to pokúsila, ale ani s ním nepohla. „Je pre mňa príliš ťažký,“ povedala.

„Ja viem, a preto ani nečakám, že ho ponesieš,“ odpovedal otec. „Podobne je to aj s poznaním. Niektoré veci sú pre nás príliš ťažké. Keď budeš väčšia a silnejšia, dokážeš ten kufor uniesť. Zatiaľ mi dôveruj, že ho ja ponesiem namiesto teba.“

Keď sa neskôr Corrie dostala do koncentračného tábora, pretože ich rodina pomáhala ukrývať Židov, poručík Rahm sa jej spýtal: „Ako môžete veriť v Boha, keď dovolil, aby váš otec zomrel tu, v koncen-tráku?“ Corrie si povzdychla. Neraz už premýšľala, prečo Boh neochránil ich rodinu, keď boli takí láskaví k Židom. Tiež sa jej to zdalo nespravodlivé. Spomenula si však na príhodu z detstva a odvetila: „Niektoré veci jednoducho nedokážeme pochopiť. Ja však toto bremeno ponesiem za vás, kým sa vám podarí zvládnuť ho.“

Vedela, že nebeský Otec urobí to isté pre ňu.


Zdieľať: