Malé dievčatko sa prechádzalo po záhrade. Zrazu si všimlo neobyčajne krásny kvet. Hodnú chvíľu obdivovalo jeho nádheru a tešilo sa z jeho vône. „Aký krásny kvet!“ zvolalo.

Pretože však nebolo spokojné s tým, čo videlo na povrchu, začalo skúmať, z čoho ten krásny kvet vyrastá. Na svoje veľké prekvapenie zistilo, že jeho stonka končí v špinavej čiernej zemi.

„To je strašné!“ zhrozene kričalo. „Tento kvet je príliš pekný na to, aby rástol v takej špine!“ Vytiahlo kvet aj s koreňmi zo zeme a utekalo k vodovodu, aby ho umylo od špinavej hliny, ktorá bola na ňom nalepená. Netrvalo však dlho a kvet začal vädnúť a vysychať.

Záhradník videl, čo sa stalo a dievčatku vyčítal: „Zničila si môj najkrajší kvet!“

„Keď mne sa vôbec nepáčilo, že rastie v takej špinavej hline,“ hundralo dievčatko.

„Vieš,“ vysvetľoval jej záhradník, „ak chcem, aby rastlinka vyrástla a rozkvitla, musím ju zasadiť do tejto špinavej zeme. Bez nej by nikdy nemala taký nádherný kvet.“


Zdieľať: