Tori Matthewsová zo spoločnosti Humane Society dostala naliehavý hovor – leguána, ktorého si choval istý chlapec, susedov pes natoľko vyplašil, že pred ním utiekol na strom. Smola bola v tom, že zo stromu padol do plaveckého bazéna a ako kameň klesol ku dnu. Tori prišla so sieťou, skočila do bazéna a o niekoľko sekúnd sa vynorila s malátnym leguánom.
Pomyslela si: ´Umelé dýchanie sa dáva človeku i psovi. Prečo neskúsiť dať umelé dýchanie leguánovi?´ A tak priložila ústa k ústam leguána…
„Keď o tom spätne rozmýšľam,“ povedala neskôr, „bozkávať sa so zvieraťom bolo strašne odporné. Ale to posledné, čo som chcela chlapcovi povedať, bolo, že jeho leguán zomrel.“ Jej snaha nebola daromná. Leguán ožil a je na najlepšej ceste úplne sa uzdraviť.
Tori v tej chvíli nevidela pred sebou vodou nasiaknutého plaza, ale obľúbené zvieratko malého chlapca. Možno aj nám sa stáva, že v niektorých ľuďoch nevidíme krásu, ktorú majú ukrytú v srdci. Keď si však uvedomíme, ako veľa znamenajú pre Pána Boha, urobíme všetko pre to, aby sa „neutopili“.


Zdieľať: