zatiaľ čo hlupák šíri bláznovstvo.
Čo najviac používaj svoj rozum; aj keď je malý, v živote sa ti to určite oplatí.
Lovci lebiek
Keď sa Walker predral cez húštinu, zostal stáť ako primrznutý. Keby v tejto brazílskej džungli stúpil na jedovatú zmiju, určite by sa nezľakol viac. Tábor, z ktorého ráno odišiel, aby ulovil nejakú zver, vyzeral ako po zemetrasení. Na mieste, kde stál stan, vyčnievali zo zeme len koly, bedne so vzácnym a ťažko získaným obsahom boli rozbité a Rex, veľký ostražitý pes jedného z inžinierov, ležal mŕtvy pri ohnisku. Z boku mu trčal dlhý, tenký asagaj. Hneď vedel, čo sa stalo. Kým bol preč, tábor prepadli divosi, vylúpili, čo mohli, a…? Čo sa stalo s jeho kamarátmi? Walker drží pevne guľovnicu, rozhliada sa a pomaly sa vracia späť do húštiny. Najprv musí celý tábor obísť. Vie, akí sú divosi zákerní. Možno tu naňho niektorý z nich ešte čaká.
Po dôkladnej obchôdzke je Walker presvedčený, že mu nehrozí nebezpečenstvo. Nájde aj stopy. Vie teda, ktorým smerom odišli. Poznáva aj stopy po topánkach, čo ho veľmi potešilo. Z toho usudzuje, že jeho priatelia nie sú mŕtvi, len zajatí. Podľa šípu v tele psa usudzuje, že divosi patria k divokému kmeňu N-Gingov, lovcov lebiek! Walker je odvážny a vyrovnaný muž, ale teraz posiela celú spoločnosť NSR do pekla. Tým pánom pri zelenom stole sa ľahko povie: „Choďte a pre našich poslucháčov natočte hlasy Afriky!“ Dalo sa predpokladať, že skôr či neskôr sa to takto skončí. Koľkokrát už s nasadením života nakrútili niekoľko minút! Ale to mu teraz nepomôže. Drahá aparatúra je rozbitá. Tu je odhodený malý, pevný kufrík, ktorý sa asi niektorému divochovi nepodarilo otvoriť, preto ho zahodil. V tejto plechovej škatuli boli negatívy, ale aj tie sú už zničené! Koľko námahy a nebezpečenstva pretrpeli, kým získali tento materiál. Stopy po boji nevidí. Asi boli prepadnutí tak rýchlo a znenazdajky, že na obranu ani nepomysleli. Aj batožina a zbrane sú preč. Walker je rozhodnutý. Musí urobiť všetko, čo sa dá, aby svojich kamarátov zachránil. Má zbraň i dostatok nábojov. Musí ich však dostihnúť skôr, ako sa vrátia do svojej dediny. Proti dvadsiatim sa odváži postaviť sa, ale proti celej dedine – to by už bolo naozaj priveľa.
Z niekoľkých remeňov si urobil popruhy a na plecia si vykladá to, kvôli čomu vlastne prišli do Afriky. Ide po stopách. Čoskoro zisťuje, že jeden z obutých mužov často klesal. Walker poznáva, že to bol Gunner, ktorý jediný mal na topánkach cvoky. Je zrejmé, že to robil úmyselne, aby po sebe zanechával zreteľné stopy. Je to skúsený chlapík, ktorý sa už neraz ocitol v nepríjemnej situácii. Predpokladá, že Walker pôjde po ich stopách, preto sa snaží čím viac mu to uľahčiť. Divosi z kmeňa N-Gingov, sú to odvážni a krutí bojovníci, ktorí sa neboja nikoho okrem trpasličích kmeňov. Prečo? Aj keď sú títo malí divosi len 130cm vysokí, dokážu nehlučne zabiť svojho nepriateľa jedovatými šípmi, ktoré vyfukujú s neobyčajnou presnosťou z bambusových fúkačiek. Walker so svojimi priateľmi sa práve vrátil z oblasti, kde títo trpaslíci žili. Vďaka bohatým darom ich priateľsky prijali. Práve tam získali najcennejšie nahrávky.
Odpoludnia Walker podľa stôp zistil, že tlupa, ktorá odvliekla jeho kamarátov, už nie je ďaleko. Prikradol sa bližšie k čistinke. Napočítal 22 mužov. Sú to N-Gingovia, lovci lebiek! Uprostred kruhu sedia jeho priatelia. Nie sú spútaní. Divosi sú si istí, že sa nikto z nich nepokúsi o útek.
Walker usilovne rozmýšľa, čo robiť. Začať paľbu? V karabíne má päť, v kolte šesť rán. Aj keď je dobrý strelec, nemôže sa spoliehať, že zasiahne každou ranou.
Divosi zatiaľ zapálili na čistinke oheň. Walker napäto sleduje ich prípravy… Áno! N-Gingovia zrejme chcú pobiť zajatcov. Gunner povzbudzuje svojich druhov: „Tam na pokraji lesa leží Walker. Zahliadol som záblesk jeho očí. Som zvedavý, čo vymyslí. Buďte pripravení, keď sa naskytne príležitosť!“
Medzitým N-Gingovia pospevujú monotónny popevok a rytmicky sa kníšu zo strany na stranu.
Ale čo to? Na kraji lesa sa ozve šum. Akoby sa kroviskami predieralo mnoho ľudí, potom zaznie divné kvílenie. Najprv celkom ticho, potom prechádza do divého jačania. Hneď za tým sa z pohybujúcej húštiny ozve vojnová pieseň trpasličieho kmeňa – bojovníkov jedovatých šípov! Pieseň sprevádzajú bubny. Lesom ich určite postupujú celé tlupy. A do toho spevu vojnovej piesne trpaslíkov sa ešte ozýva aj streľba. Guľky len tak fičia ponad hlavy ozdobené perami. To už je nad ich odvahu. N-Gingovia sa dávajú na bezhlavý útek do tmy…
Walker s dymiacou puškou v ruke stojí v kruhu svojich priateľov. Gunner ho s úsmevom potľapkáva po ramene. „Ten kúsok sa ti naozaj podaril! Predstavte si, on pustil z nášho magnetofónu nahrávku vojnovej piesne trpaslíkov, ktorú sme získali pred pár dňami. A ešte pritom robil rámus ako stádo paviánov. Keď nabudúce pôjdeme nahrávať pre rozhlas zvuky Afriky, musíme si so sebou zobrať nahrávku streľby z guľometov a kanónov. Ktovie, možno sa nám aj to na niečo nezíde!“