Starý príbeh hovorí, že domorodí obyvatelia jednej dediny našli na morskom brehu polomŕtveho misionára, ktorý prežil stroskotanie lode. Napriek tomu, že bol vyhladovaný, že dlhý čas trpel nedostatkom pitnej vody a bol vystavený nepriaznivým poveternostným vplyvom, po nejakom čase sa vďaka vzornej starostlivosti domorodcov mohol znovu tešiť z plného zdravia.

Nasledujúcich dvadsať rokov žil medzi týmito ľuďmi. Za celý ten čas im nepovedal nič o svojej viere, nezaspieval im jedinú pieseň, nepredniesol jediné kázanie, neprečítal jediný verš z Biblie a nepovedal jedinú skúsenosť, ktorú prežil s Bohom. Ale keď bol niekto chorý, navštívil ho a neváhal pri ňom ostať aj dlho do noci. Ak bol niekto hladný, dal mu zo svojho jedla. Keď sa niekto cítil osamelý, robil mu spoločnosť. Učil čítať a písať negramotných, ale svoje poznatky odovzdával aj tým, ktorí túžili po vzdelaní. Vždy sa postavil na stranu ukrivdených. Neexistovala situácia, v ktorej by ľuďom nedokázal pomôcť.

Prešlo dvadsať rokov. Do dediny prišli misionári a začali ľuďom rozprávať o človeku, ktorý sa volal Ježiš. Domorodci pozorne počúvali. Keď misionári skončili, ľudia ich začali presviedčať, že človek, o ktorom hovoria, žije medzi nimi už dvadsať rokov. „Poďte, ukážeme vám ho!“

Domorodci ich doviedli do chatrče, v ktorej misionári našli svojho spolupracovníka, ktorého už dávno považovali za mŕtveho.


Zdieľať: