Keď prišiel s nápadom, že na vysoké vrchy sveta treba vystúpiť bez kyslíkových prístrojov, ostatní horolezci vyhlásili, že je blázon. No on tvrdil, že kto chce vrchy zdolať naozaj „poctivo“, nemôže si pomáhať umelým kyslíkom.

Našiel si kamaráta – Toniho Habelera. Roku 1975 šokovali svet. Za päť dní, bez kyslíka a bez budovania postupových táborov vystúpili na horu Gašerbrum I. (8068 m).

Potom sa rozhodli tento výkon zopakovať na Evereste. Počasie expedícii spočiatku neprialo. Niekoľkokrát sa museli vrátiť. Nakoniec, po dňoch driny, predsa nadišiel deň rozhodujúceho útoku na vrchol. V hlbokom snehu postupujú pomaly. Dorozumievajú sa značkami v snehu. Po každých 10 – 15 krokoch padajú do snehu, aby nabrali síl. Vždy, keď Habeler nakreslí do snehu šípku smerom dolu, Reinhold Messner ju prečiarkne a nakreslí značku ukazujúcu smerom hore. Po sedem a pol hodinách lopoty dosahujú vrchol najvyššieho vrchu sveta „poctivo“, bez kyslíka. Znamenalo to prelom v himalájskom horolezectve. Odvtedy sa horolezci snažia pripraviť sa na túru tak dôkladne, aby na vrchol dokázali vystúpiť naozaj „poctivo“.

Skutočný úspech v živote neprichádza len tak, sám od seba. Na veľké veci sa treba tvrdo pripravovať a mnohé si odriekať. Prekážky, ktoré nám životná cesta prinesie, preveria naše sily a schopnosti. Aj k nim sa musíme postaviť „poctivo“.


Zdieľať: