Anthony Thoniszon sa narodil v roku 1632 v Holandsku. Stal sa obchodníkom a kupcom. Pretože sa mu nepáčilo jeho meno, so súhlasom úradov začal používať meno Anthony van Leewenhoek.

Jedného dňa si na jarmoku kúpil jednoduchý zväčšovací prístroj, ktorý vtedy volali „blšie sklo“, lebo pod ním vyzerali blchy ako muchy. Bol ním taký nadšený, že svoj prístroj neustále zdokonaľoval, až sa mu podarilo zostrojiť drobnohľad, ktorým sa dalo zväčšovať až 270-krát. Mikroskop tohto horlivého samouka bol v tej dobe hotovým zázrakom.

Leewenhoek svojím obdivuhodným prístrojom pozoroval všetko, čo sa mu dostalo do rúk – včelie žihadlá, oko vši, nohy chrobákov atď. Skúmaním bol taký posadnutý, že susedia ho začali považovať za blázna.

Jedného dňa dostal nápad. Do litrovej fľaše vložil hrsť sena a zalial ho vodou z rybníka a túto zmes odložil na teplé miesto. O 14 dní dal kvapku tohto nálevu pod mikroskop. Uvidel množstvo malých zvieratiek, ktoré prekypovali životom. Vyskočil od mikroskopu a utekal za svojím priateľom, slávnym lekárom a bádateľom dr. Graafom, aby mu povedal o svojom objave. Na jeho radu podal londýnskej Kráľovskej spoločnosti obšírnu správu. Písal o “zvieratkách“, ktoré pod sklíčkami mikroskopu veselo pobehovali, na chvíľu sa zastavovali, potom sa točili dookola ako detská hračka a zas pobiehali do kruhu.

Po niekoľkých týždňoch dostal Leewenhoek ďalší nápad – preskúmať pod mikroskopom, prečo je čierne korenie štipľavé. Semienko roztĺkol a čiastočky vložil do vody. Nechal ich tak niekoľko týždňov. Potom dal opäť kvapku roztoku pod mikroskop a zaostril. Uvidel neuveriteľné množstvo malých tvorov, ktoré – ako opísal – „sa pohybovali sem a tam dopredu, dozadu i do strany.“

Keď anglická Kráľovská spoločnosť dostala od Leewenhoeka jeho druhú senzačnú správu, dvaja jej členovia sa rozhodli, že si to overia. Stalo sa to v roku 1677. Obstarali si najlepší mikroskop, aký mohli a pripravili si roztok. Potom ho pozorovali pod mikroskopom. To, čo videli, im vyrazilo dych. Ani chvíľu neváhali a nevzdelaného obchodníka zvolili za člena Kráľovskej spoločnosti.

Jeho pokusy sa však neskončili. V roku 1683, keď mal 50 rokov, urobil ďalší zaujímavý pokus. Zoškrabol si biely povlak zo zubov, rozriedil ho dažďovou vodou a vložil pod mikroskop. A opäť uvidel zázrak. Objavil množstvo malých, živých zvieratiek, ktoré však boli úplne iné ako tie, ktoré videl pri predošlých pokusoch. A tak členom Kráľovskej spoločnosti putoval jeden list za druhým.

Dnes vieme, že Leewenhoek, aj keď to vôbec netušil, objavil baktérie, pôvodcov infekčných chorôb. Zomrel v roku 1723 vo veku 91 rokov pri písaní odborného listu.


Zdieľať: