Dcéra slávneho maliara stratila zrak, keď bola celkom malá. Po matkinej smrti sa o ňu staral jej starostlivý a milujúci otec. Celé roky považovali lekári jej slepotu za nevyliečiteľnú. Až nové chirurgické metódy priniesli nádej, že dievčatko bude môcť opäť vidieť. Keď ležalo po operácii v tmavej miestnosti a oči malo ešte zaviazané, myslelo na jedinú vec: Onedlho uvidím svojho drahého otecka!

Dlhé dni čakania sa skončili a dievčatku odstránili z očí obväzy. Konečne sa mohlo pozrieť do tej súcitnej tváre, ktorú tak dlho túžilo vidieť. Chvejúc sa vzrušením rýchlo zavrelo oči. O chvíľu ich otvorilo znovu, aby sa presvedčilo, že sa mu to nesníva.

Keď ju ten, koho tak veľmi milovala, vzal do náručia, zvolala: „Celé roky som mala takého pekného ocka, a ja som o tom nevedela!“

Často premýšľam o tom, aký bude môj dojem, keď prvý raz uvidím Ježiša. Myslím, že moje prvé slová budú: „Ježiš ma naozaj miluje!“ Verím tomu už teraz, pretože Božie slovo hovorí, že namiesto mňa trpel na kríži.


Zdieľať: