Jedného rána, keď si Ray Blankenship pripravoval raňajky, pozrel von oknom a uvidel malé dievčatko unášané prúdom rozvodneného kanála, ktorý tiekol pre jeho domom. V rýchlosti si predstavil, že prúd o niekoľko metrov mizne pod cestou a vteká do hlavnej stoky. Rýchlo vybehol von. Utekal ako najrýchlejšie mohol, aby sa dostal pred unášané dieťa. Potom sa vrhol do hlbokej, víriacej sa vody. Keď sa vynoril, schmatol dievčatko za ruku. Aj keď ich silný prúd a víry strhávali so sebou, voľnou rukou sa mu podarilo zachytiť sa vyčnievajúceho kameňa. Zúfalo sa naň prilepil. „Ach, keby som len vydržal, kým príde nejaká pomoc!“ To sa mu nielen podarilo, ale urobil aj oveľa viac. Kým prišla požiarna jednotka, vytiahol dievčatko do bezpečia. Za záchranu života bol ocenený. Odmena bola určite na mieste, pretože tento človek bol v oveľa väčšom riziku, než to mnohí vôbec tušili. Ray Blankenship totiž nevedel plávať.


Zdieľať: