Erik Larsen surfoval jedného chladného rána na morských vlnách. Voda bola chladná, a tak si vzal neoprénový oblek. Sedel na plaváku s nohami vo vode a rukami vesloval. Zrazu v tesnej blízkosti vedľa seba zahliadol obrovského nebezpečného tvora – bieleho žraloka. Od úľaku stuhol. Nestačil sa ani spamätať a žralok ho už držal mohutnými čeľusťami za nohu. Erik inštinktívne strčil ruky do tlamy žraloka, aby si vyslobodil nohu. Bol vynikajúci atlét. Jeho fyzická sila mu bola v tejto situácii veľkou pomocou. Podarilo sa mu uvoľniť si nohu z čeľustí, no ostali mu tam obe ruky.

V zápase s morskou obludou sa však nevzdával. Keď si uvoľnil jednu ruku, začal biť žraloka päsťou do brucha. Prekvapené zviera pustilo jeho ruku a zaútočilo na plavák, ku ktorému bol pripútaný lankom. Potom žralok náhle odplával.

Erikove zranenia boli vážne. Ľavú nohu aj obe ruky mal prehryznuté až do kosti a veľmi krvácal z tepny na ľavej ruke. Bol však skúseným zdravotníkom a vedel, čo má robiť. S veľkou námahou vyliezol na plavák a vesloval k brehu. Aj keď ho poháňala snaha čo najskôr sa dostať k brehu, vedel, že čím rýchlejšie bude veslovať, tým rýchlejšie mu bude pracovať srdce a bude aj viac krvácať. Krv vo vode by mohla prilákať žraloka späť. Snažil sa upokojiť. Opatrne sa blížil k brehu.

Len čo sa dostal z vody, pevne si stiahol krvácajúcu tepnu a ľavú ruku zdvihol nad hlavu, pretože vedel, že tak bude zranenie krvácať menej. Keď sa dovliekol k najbližšiemu domu, uvideli ho dvaja osadníci a bežali mu na pomoc. Skôr ako omdlel, stačil im vysvetliť, ako mu majú dať prvú pomoc a kde stlačiť tepnu, aby sa zastavilo krvácanie.

Privolaná záchranná služba prišla onedlho. O hodinu už bol v nemocnici. Nasledovala transfúzia krvi a náročná päťhodinová operácia. Žraločie zuby mu na tele zanechali rany, na ktorých zašitie lekári potrebovali viac ako 200 stehov.

Bez ohľadu na toto stretnutie so smrťou sa Erik neskôr opäť vrátil k surfovaniu. Keď sa ho pýtali, čo mu zachránilo život, žartovne povedal: „Zrejme žralokovi nechutila moja neoprénová kombinéza!“

To, čo mu však naozaj zachránilo život, bola jeho rozvážnosť a zdravotnícka prax.

Každý z nás by mal vedieť zastaviť krvácanie a podať prvú pomoc. Nikdy nevieš, kedy sa môžeš dostať do situácie, že tým zachrániš niekomu inému, alebo dokonca sebe život. Veď všade okolo nás číha toľko nebezpečenstiev!


Zdieľať: