Otca som stratil, keď som mal 6 rokov. Vtedy sa moji rodičia rozviedli. Trvalo mi ďalších desať rokov, kým som si k otcovi vytvoril taký vzťah, aký by podľa mňa mal byť medzi otcom a synom.

Keď som v jedno decembrové popoludnie prišiel do otcovho bytu, nikto nebol doma. Po chvíli zazvonil telefón. „Choď za otcom do nemocnice. Niečo sa mu stalo,“ oznámila mi mama.

Utekal som do nemocnice. Môj neporaziteľný a energický otec bol akýsi slabý a zmätený. Nedokázal jasne myslieť a strácal pamäť. Po vyšetreniach lekári zistili, že nedostatok vitamínu B mu poškodil mozog. Mohlo to byť následkom rôznych nervových šokov. Naša rodina však vedela, že na príčine bola otcova závislosť od alkoholu. Doslova si otrávil mozog do tej miery, že mu prestal pracovať. To, kvôli čomu sa kedysi rozpadlo jeho manželstvo, teraz ohrozovalo aj jeho život.

Lekári stabilizovali jeho zdravotný stav, ale mentálne a rozumové schopnosti môjho otca zostali navždy poškodené. Úplne stratil krátkodobú pamäť a nevedel sa o seba postarať. Bol odkázaný na druhých ľudí. Rodina sa rozhodla, že ho dajú do ústavu.

To, na čom sme desať rokov pracovali, bolo nenávratne preč. Keď som mal konečne takého otca, po akom túži každé dieťa, môj otec ma takmer nepoznal. Prečo sa to všetko stalo? Lebo otec sa nedokázal vzdať alkoholu. Myslel som si, že mu to do smrti neodpustím.

Ako všetci, ktorú utrpia nejakú stratu, aj ja som sa snažil niečím vyplniť toto prázdne miesto po otcovi. Na vlastnej koži som skúsil, aké negatívne dôsledky na život má čo len jedno zlé rozhodnutie. Preto som sa rozhodol, že sa budem venovať športu. A práve tam, na spoločných tréningoch, som si našiel priateľa, ktorý mi pomohol nielen vyrovnať sa so stratou otca, ale spoznať aj toho najlepšieho Priateľa – Ježiša.

Po čase som pochopil, že musím otcovi odpustiť. Šiel som preto za ním do ústavu a kľakol si vedľa jeho postele. Aj keď zrejme nerozumel tomu, čo som hovoril, z môjho srdca sa vytratili všetky pocity zloby a nenávisti. Rozhodol som sa, že svojho otca budem milovať bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza – aj keď viem, že taký normálny vzťah s otcom už nikdy mať nebudem.


Zdieľať: