Z času na čas mám obdobie, že sa mi nič nedarí a nejde tak, ako by som si to ja predstavoval. Vtedy sa prichytím, že v mysli kladiem Bohu otázky: „Staráš sa vôbec o mňa? Prečo si dovolil, aby sa mi to stalo?“ Chcem sa s vami podeliť o príbeh, ktorý som nedávno počul a ktorý bol určitou odpoveďou na tieto moje otázky.

Muž, ktorý sa po stroskotaní lode zachránil, žil sám na pustom ostrove. Po nejakom čase sa mu podarilo postaviť si z palmových vetiev malý útulok, ktorý ho chránil pred horúcim slnkom a dažďom. Jednej noci mu však príbytok začal horieť. Zostala z neho len malá kôpka popola.

„Čo si to urobil, Bože?“ kričal tento muž. „Stratil som v živote takmer všetko a ty dovolíš, aby mi zhorela aj táto biedna chatrč? Ako si mohol pripustiť, aby sa mi to stalo?“

O niekoľko hodín nastupoval tento muž na palubu jednej britskej lode.

„Videli sme signál, ktorý si dal ohňom,“ vysvetľovala mu posádka. „Nevedeli sme, že tu niekto je. Vezmeme ťa domov.“

Muž zavrel oči od rozpakov. „Ach, ďakujem ti, Bože,“ povedal napokon.

Niekedy si myslím, že keby som skutočne mohol vidieť všetko tak, ako to vidí Boh, asi by som sa hanbil za otázky, ktoré mu občas dávam. Nezostávalo by mi asi nič iné, len zavrieť oči a povedať: „Ďakujem ti, Bože.“


Zdieľať: