Keď pochopíme, že tajomstvo šťastia nespočíva vo vlastnení, ale v dávaní, budeme okolo seba rozdávať šťastie a sami sa staneme šťastnými.
Papuče
Timoš nemal dobrú náladu. Bolo mu nanič a chcelo sa mu fňukať. Deti to zvyčajne robia vtedy, keď chcú to, čo nemôžu dostať, alebo keď sa im nepáči to, čo dostanú.
Prečo fňukal teraz? Príčinou boli vodové farby. Timoš mal vodové farby a aj Tomáš, jeho brat, mal vodové farby. Nanešťastie, Tomáš si chcel nakresliť na ockove noviny veľký obrázok, a tak si onedlho celé minul. Potom začal túžobne hľadieť na Timošove farby. Timoš si kreslil len malé obrázky, preto mal zatiaľ farieb dosť. Zdalo sa mu však neférové, aby sa teraz delil o svoje farby s Tomášom.
Každý z nich si myslel niečo iné. Tomáš schmatol Timošove farby a Timoš si ich bránil tak, že Tomáša pichol štetcom do nosa. Keby mama nezasiahla, mohlo to dopadnúť veľmi zle. Chytila oboch chlapcov za ruky a odpochodovala s nimi do záhrady.
Tomáš si začal niečo vyrábať. Timoš však nemohol tak rýchlo zabudnúť na to, čo sa stalo, a stále fňukal. Tomášovi povedal, že nikdy nedovolí, aby mal jeho farby, nikdy.
Po chvíli ich mama zavolala na večeru. Keď sa chceli prezuť do papúč, Timoš zistil, že ich nemá. Hľadal hore, dolu, no nikde ich nenašiel. Tomáš sa zatiaľ prezul, čo Timoša len viac nahnevalo.
„Prečo nemôžem nájsť tie svoje papuče?“ začal zasa fňukať.
A opäť sa pustil do hľadania. Pozrel sa do každého kúta, kde si myslel, že by mohli byť. Chodil po byte v ponožkách a mrmlal: „Niekto mi vzal papuče.“
A potom sa stalo niečo zvláštne. Keď úbohý malý Timoš vstúpil so slzami v očiach do obývačky, Tomáš si vyzul jednu papuču a povedal: „Tu máš, Timoš, budeme mať každý jednu.“
Na Timošovej tvári zažiaril obrovský úsmev. S radosťou chytil papuču a obul si ju na ľavú nohu. A potom, ruka v ruke, a každý s jednou papučou, šli spolu hľadať Timošove papuče.
Náhle sa ozval výkrik radosti. Našli sa Timošove papuče! Samozrejme, pod jeho posteľou. Obaja sa radostní a šťastní vrátili po schodoch dolu.
Po večeri im mama dovolila byť ešte chvíľu hore, pretože chcela dožehliť. A tak opäť začali kresliť na ockove noviny. Keď sa na nich prišla pozrieť, mala v srdci radosť – spolu si maľovali Timošovými farbami.
Tomášov výborný nápad zahnal všetko fňukanie.